Recenzia CD Karnas

Karnas
Grzegorz Karnas
Hevhetia 2011

Album Grzegorza Karnasa s jednoduchým názvom Karnas predstavuje prehliadku asi najlepších nápadov, akými momentálne tento poľský vokalista disponuje. Nespútaný, osobitý svet jeho piesní vo vyslovene voľnej forme, plný odbočiek, improvizácií a pohrávania sa s poetickými textami i hudobnou štruktúrou je naozaj ojedinelý. Karnas postráda úpornú snahu páčiť sa a spolu s kapelou si so svojou hudbou a hlasom robí doslova čo chce. Na pomerne rozsiahlej ploche albumu prináša rôznorodé prvky vokálnej techniky a zvuku. Po zádumčivej skladbe Zima a básnickom vyznaní Slodka prichádza skladba - príbeh Langue  d ´ amour, ktorého text Karnas prednáša polohlasom, s hyperbolizujúcim divadelným pátosom a ktorá je rozkúskovaná na štyroch miestach albumu. Prevzatá Stingova Roxanne je viac, než len vtipnou imitáciou Stingových vokálnych kreácií. Album je plný tanečných rytmov, cítiť vplyvy latinskoamerickej hudby, reggae, Bobbyho McFerrina (veselá ponáška Summertime Doubts) i Boba Marleya. Môže však byť pomerne problematické vyznať sa vo viacjazyčnom buklete (texty vybraných piesní sú "náhodne" preložené do čínštiny, arabčiny, francúzštiny, španielčiny). Skladba Spytaj Milicjanta je zasa odviazaná, hlučná jazyková hračka s efektami a scatovaním. Hudba Grzegorza Karnasa je zvláštna, jeho expresívny spev siaha od kantilény cez akcentované, slabikované a scatové výrazové prvky až k exaltovaným výkrikom a nezrozumiteľným pazvukom; typické sú preňho uletené kreácie, deklamačné línie na hranici recitácie, krkolomné intervaly, ale jeho farba hlasu pritom zostáva pozoruhodne homogénna a svojím vokálnym prejavom rozhodne nesleduje zámer imitovať nástroje či hlasy iných vokalistov. Miestami Karnas takmer vzbudzuje pocit, že sa "nevmestí do kože", ale baladické skladby, ako sú kvázi filmové tango Fin d´été alebo vyložene pôvabná a spevná On a Heal - Out dokážu atmosféru upokojiť. Napriek alternatívnym a avantgardným elementom je to však vyložene tanečný a melodický album, plný príjemných piesní a neošúchanej invencie. Karnasovu kapelu tvorí skvelá inštrumentálna zostava, Michal Tokaj na klavíri, Adam Oles na violončele, Michal Jaros na base a Sebastian Frankiewicz na bicích. Táto prazvláštna zostava tvoriaca Karnasov Vocal Quintet mu dáva obrovský priestor na sebavyjadrenie, hrajú totiž transparentne, vzdušne, bez "tlačenia na pílu", prevládajú výrazné perkusie a skvelý priestorovo akustický pocit z basy, klavíra a najmä z Olesovho violončela. Zvukový prínos violončelistu je citeľný najmä v skladbách Black Crow a Slodka. Kapela občas zabrúsi a rockovo "pohrozí", radšej sa ale drží vo svete improvizovaného fantazijného voľnomyšlienkárstva a hravej nespútanosti. Pozoruhodný je aj fakt, že album vychádza okrem Cd i v 2LP verzii, čo mu dodáva nádych audiofilnej kvality. Nahrávku Karnas rozhodne odporúčam, nielen pre fanúšikov jazzových vokalistov a ľubozvučne mäkkej poľštiny.

pre hudobný portál www.hudba-music.sk napísal Peter Katina 6.9.2011

Recenzia CD Francois Couturier : Tarkovsky Quartet

Tarkovsky Quartet
Francois Couturier
Anja Lechner
Jean- Louis Matinier
Jean- Marc Larché
ECM Records 2011
distribúcia Hevhetia

Tarkovsky Quartet je v poradí už tretím albumom z voľnej trilógie na počesť filmového diela ruského režiséra Andreja Tarkovského, ktorej autorom, aranžérom a myšlienkovým otcom je klavirista Francois Couturier (prvým albumom bola Nostalgia - Song for Tarkovsky a druhým sólový album Un jour si blanc). Na tejto nahrávke účinkujú spolu s Couturierom akordeonista Jean- Louis Matinier, violončelistka Anja Lechner a sopránsaxofonista Jean- Marc Lerché. Na rozsiahlej ploche takmer 80 minút Couturier predstavuje pomyselný prienik medzi filmovými obrazmi, hlbokou filozofiou veľkého režiséra a vlastnými hudobnými víziami, ktorými sa kvarteto pokúša reflektovať Tarkovského zásadné umelecké tézy. Symbolicky posvätil Couturierov projekt v texte bookletu i Tarkovského syn Andrej. Dvanásť trackov albumu vo svojich názvoch odhaľuje rôzne narážky a konotácie vzťahujúce sa k režisérovmu životu a tvorbe (Dostojevského postava Myškin, ktorého si vždy prial natočiť, San Galgano, kde sa odohráva dej filmu Nostalgia), ale i odrazy transcendentných a mystických vplyvov a náboženstva (L´ Apocalypse, Doktor Faustus, Pašie podľa Andreja či Z druhej strany zrkadla). Couturier pri niektorých skladbách v záhlaví vyslovene uvádza konkrétny vplyv, napr. Bachove Jánove pašie, ponášky na Šostakoviča alebo citácie z Pergolesiho Stabat Mater. Ak ste boli zvyknutí na relatívne ľahko uchopiteľné, melodické, "mediteránne" albumy Couturiera a Matiniera s Anouarom Brahemom či "argentínske" nahrávky Anje Lechner s bandoneonistom Dinom Saluzzim, tak Tarkovsky Quartet je rozhodne úplne iná kategória hudby. V prvom rade je to náročnejšie počúvanie plné mystickej atmosféry, rozsiahlych plôch, meditatívnych stavov a čírej kontemplácie. Vítaný posun nastal ale v razantnom prístupe Couturiera, pokiaľ ide o silné vplyvy súčasnej hudby, ktorá sa uňho prejavuje v rozmedzí od šostakovičovských alúzií a divokej improvizácie k vyložene súčasnej kompozícií a aleatorickému pohybu v priestore. Členovia kvarteta hrajú na albume spolu pomerne striedmo, priestor skôr dostávajú rozsiahle sóla klavíra (A celui qui a vu l´ ange) či violončela (Tiapa) alebo rôznych dvojíc nástrojov, hlavne v expozícií jednotlivých skladieb. Harmonicky sú Couturierove kompozície silne tonálne ukotvené, niektoré odkazujú k Bachovým chorálom, pri piesňovej forme je badať tradičné delenie na strofy a výrazné refrény, hoci zopár trackov je úplne atonálnych (Maroussia). Okrem toho je v Couturierových skladbách cítiť vplyv stredovekej hudby, ruských nápevov či dokonca ázijskej hudby (Sardar ako pocta Tarkovského nenatočenému scenáru tadžického westernu). Súhra interpretov je vynikajúca a spoločná farba klavíra, akordeónu a violončela je kompaktná, no pritom veľmi pestrá. Tarkovského tvorba, to sú statické obrazy siahajúce niekam do podvedomia a absolútna oddanosť duchovnému aspektu umenia, ktoré sa prejavujú vo všetkých jeho filmoch. Podobne i tento album je plný rozprávajúcich, viacrozmerných obrazov rozrastajúcich sa z jednoduchej základnej línie a vyžadujúcich pri vnímaní totálny ponor, nesúcich posolstvo duchovnej hĺbky a v závere prinášajúcich očistné oslobodenie a uvoľnenie. Je určite autorsky i interpretačne náročné prepojiť víziu filmára s hudobnými obrazmi, na tomto albume sa to však Couturierovi a jeho spoluhráčom rozhodne podarilo.

Pre časopis Hudobný život číslo9/ 2011 napísal Peter Katina