Recenzia CD Terje Gewelt, Enrico Pieranunzi, Anders Kjellberg : Oslo

Terje Gewelt, Enrico Pieranunzi, Anders Kjellberg
Oslo
Resonant Music 2009
distribúcia Hevhetia

Album Oslo je vyústením spolupráce nórskeho kontrabasistu Terjeho Gewelta a talianskeho klaviristu Enrica Pieranunziho, ktorí si na spoločný album pozvali do tria bubeníka Andersa Kjellberga. Terje Gewelt sa na nórskej jazzovej scéne pohybuje roky s nezameniteľným autorským prejavom a neomylným citom pre melódiu a slobodnú improvizáciu. Keď sa mu naskytla možnosť hrať niekoľko koncertov s Pieranunzim, ktorého všestrannosť (hrá klasiku i jazz) a zmysel pre priestorové, vzdušné hranie priam predurčuje pre tvorivú komornú spoluprácu, vznikol nápad na spoločný album a zrodila sa skvelá autorská a interpretačná kombinácia. Na albume Oslo, ktorý vyšiel v nórskom vydavateľstve Resonant Music, sa autorsky obaja podieľajú  rovnakou mierou a je pozoruhodné, aký takmer identický emocionálny svet spája týchto "backgroundom" rozdielnych hudobníkov. Nahrávka obsahuje svieže a pôvabné skladby -  v úvode znie razantne tanečná Blue Waltz evokujúca staré časy kaviarenského hrania nezabudnuteľného Davea Brubecka. Kontrastným "relaxačným" vstupom je titulná lyrická kompozícia Oslo, po ktorej prinesie vzrušenie roztopašná skladba Playtime. Geweltove a Pieranunziho skladby sa plynule striedajú, ale bez nazretia do bukletu poslucháč prakticky nemá šancu rozoznať, kto je autorom. Obaja sa totiž doslova predbiehajú v schopnosti pohybovať sa v zdanlivo neohraničených mantineloch širokej kantilény a invenčnej frázy a pritom hrať jednoducho, prirodzene a priamočiaro. Nezáleží na tom, či ide o zádumčivú North Prospect s atmosférickými zhustenými akordmi pripomínajúcimi klavírne diela Debussyho alebo zvukovo simplifikovanú Snowflake či Suspension Points. Prekvapením je trojčasťová Trio Suite, na ktorej sa autorsky podieľali všetci traja interpreti. Jej prvá časť obsahuje v porovnaní so zvyškom albumu oveľa odvážnejšie prvky plné voľnej improvizácie a širokých gest, na ňu nadväzuje nostalgická stredná časť a dravé, odviazané finále. Album uzatvára sladkobôľna Homecoming, ktorá bez väčšieho vzruchu zanechá po doznení veľmi príjemný dojem. Zvukovo ide o výbornú nahrávku, bicie a kontrabas v reproduktoroch "dýchajú" naprieč celým zvukovým spektrom a klavír je plasticky prekreslený a nepôsobí prehnane sólisticky. Album Oslo presviedča, že moderné interpretačné prostriedky dokážu ísť ruka v ruke s tradičným poňatím žánru, ktorý dnes vyhľadávame na vinylových nahrávkach a ktorý sa vytráca napriek tomu, že prináša pohodu, pocit slobody a "fajnového" muzicírovania ozajstných majstrov.

Pre časopis Hudobný život číslo 6/ 2011 napísal Peter Katina

Recenzia CD Johann Sebastian Bach : Concerts avec plusieurs instruments -V

JohannSebastian Bach : Concerts avec plusieurs instruments - V
Café Zimmermann
Alpha 2011 / distribúcia Hevhetia

Francúzske vydavateľstvo Alpha je výnimočné po viacerých stránkach. Venuje sa najmä vydávaniu tzv. starej hudby a hudobný obsah svojich nahrávok prepája s vizuálnou stránkou. Obal albumu totiž vždy tvorí historická maľba významovo spätá s hudobným dielom na nahrávke a v buklete ju zaujímavo analyzuje profesor Lavalskej univerzity v Québecu Denis Grenier. Hudobná stránka projektov je zverená vždy špecifickému hudobnému telesu alebo sólistovi zameranému na danú problematiku a pokiaľ ide o Bachovu koncertantnú tvorbu, ktorej piaty disk v poradí vydavateľstvo práve prezentuje, je týmto garantom odborného nadhľadu a skvelej interpretácie bezpochyby súbor Café Zimmermann. Dramaturgiu postupne vydávaných nosičov súboru v medzinárodnom zložení netvorí tradičné poňatie, t.j. blok všetkých klavírnych koncertov, po nich husľových atď., ale diela sú na nich zoradené rôznorodo a vytvárajú tak pestrý obraz o Bachovej všestrannej a nadčasovej inštrumentálnej tvorbe. Prvou skladbou je Ouverture č.3 D dur, ktorá obsahuje i notoricky známy Air. Vrcholne virtuózne poňatie rýchlych fugátových častí a úsekov a naopak, prostá interpretácia pomalých častí robí z počúvania tejto nahrávky unikátny zážitok. I toľkokrát opočúvaný Air znie akosi jednoducho a prirodzene. Podobné atribúty sa dajú pripísať aj nasledujúcej skladbe, Koncertu pre čembalo f mol BWV 1056. Napriek naozaj rýchlym tempám znie všetko presne, precízne a zvukovo nesmierne bohato a čisto. Pulz hudby sa zrazu stane čitateľným a kvázi tanečné časti znejú ako ozajstné tance. Trochu nezvyklé je ladenie, ktoré je počuteľne nižšie, takže poslucháč s absolútnym sluchom bude koncerty vnímať akoby v novom zvukovom ošatení, pokiaľ doteraz počúval tradične poňaté nahrávky týchto diel. Súbor pod vedením Pabla Valettiho si nenechal ujsť príležitosť blysnúť sa i v Brandenburskom koncerte č.6 B dur BWV 1051. Emocionálne striedmo dávkovaná stredná časť je obklopená vzdušnou textúrou krajných častí plných dravých, prepletajúcich sa hlasov nikdy nekončiacej nápaditosti Bachovho génia. Album uzatvára Koncert pre tri čembalá d mol BWV 1063. Z trojice čembalistov je známa najmä Céline Frisch, ktorú preslávila okrem iných nahrávka Goldbergových variácií. Hutný zvuk čembál znie jasne a jednotlivé nástroje nezanikajú a nesplývajú, ale zreteľne oživujú bohatú zvukovú faktúru. Café Zimmermann, taký príznačný názov pre súbor špecializovaný na Bachove koncertantné diela, ktoré autor uvádzal v Zimmermannovej kaviarni v Lipsku, je svojím historicky poučeným interpretačným prístupom a strhujúcim prejavom na najlepšej ceste stať sa referenčným súborom pre Bachovu tvorbu. Prevratné sú nielen bravúrne rýchle časti koncertov, ale najmä tie stredné, pomalé, ktoré znejú krásne i bez pátosu a na poslucháča zvyknutého na preafektované prepracovania pôsobia doslova ako katarzia. Virtuózny, strhujúci a zároveň obsahovo hlboký prístup robí z tejto nahrávky povinnú jazdu pre všetkých, ktorí chcú zažiť Bachove koncerty v doteraz nevídanom podaní.

Pre časopis Hudobný život, číslo 5/ 2011 napísal Peter Katina