Requiem K 626
Maurerische Trauermusik K 477
Montserrat Figueras
Claudia Schubert
Gerd Turk
Stephan Schrekenberger
La Capella Reial de Catalunya
Le Concert des Nations
Jordi Savall
Alia Vox 2010/ distribúcia Hevhetia
Dirigent a hráč na viole da gamba Jordi Savall sa v priebehu celej svojej výnimočnej umeleckej kariéry venuje dobovej hudbe, hlavne obdobiu renesancie a baroka, a takisto stredovekej španielskej hudbe, no občas "zabrúsi" aj do obdobia klasicizmu. Po jeho skvelej novej nahrávke Haydnových Siedmich posledných slov nášho spasiteľa na kríži Hob. XX.1 z roku 2006 teraz vychádza v reedícii aj jeho nahrávka Mozartovho Rekviem z roku 1991. Toto CD na mňa zapôsobilo sviežim dojmom, pretože sa nesnaží vytvárať príliš novátorské poňatie pokiaľ ide o výsledný zvuk, a pozitívne vnímam aj oprostenie sa od istým spôsobom rigidných kódexov autentickej interpretácie, ktorá interpretov na prelome 80. a 90. rokov zväzovala a obmedzovala. Nahrávka je interpretačne veľmi plastická a jednotlivé časti omše plynú prirodzene a svižne, no bez straty vznešenosti a pátosu. Pritom tempá jednotlivých častí nie sú rýchlejšie než je zaužívané (azda okrem Rex Tremendae). Orchester Le Concert des Nations pozostávajúci z 18 sláčikových nástrojov, 9 dychových nástrojov, organu a tympanov s ladením na 430 Hz hrá už tradične na vynikajúcej úrovni, veľmi disciplinovane a zreteľne. Savall využíva dobové trombóny a basetové rohy podľa Theodora Lotza, ktorý spolupracoval s Antonom Stadlerom, Mozartovým klarinetistom. Kvalita orchestra naplno vynikne už v úvodnej kratšej Slobodomurárskej smútočnej hudbe (Maurerische Trauermusik). Napriek miestami slabšej dynamike orchestra sú však inštrumentálne výkony kvalitatívne stále oveľa výraznejšie než tie vokálne. Zbor La Capella Reial de Catalunya síce spieva dobre, ale pomerne nevýrazne, a podobne je to aj u sólistov, ktorí sa svojimi kvalitami nijako nevymykajú z priemerného štandardu (Tuba mirum). Z nahrávky a kvality zvuku predsa len cítiť, že vznikla pred 20 rokmi a že dnešná interpretačná a nahrávacia prax sa i prípade redukovaného obsadenia autentických súborov posunuli o značný kus ďalej. Otázna je i citeľne oslabená dynamika, a tým aj napätie pri malom počte zboristov a členov orchestra, kedy pri exponovaných úsekoch diela predsa len chýba väčšia "sila" a zvukový objem, ktorého kapacitu nevylepší ani preformátovanie nahrávky na SACD. Napriek tou je tento album ako súčasť postupne vydávaných starších Savallových nahrávok v rámci edície Alia Vox Heritage ďalším záslužným počinom a jeho vyše 80-stránkový viacjazyčný booklet prináša zaujímavé informácie o hudbe i nahrávke samotnej. Tento album asi nebude patriť medzi najprevratnejšie v rámci produkcie vydavateľstva, napriek tomu svojou kvalitou nijako nezaostáva za štandardne špičkovými výkonmi Savallovho tímu a jeho celoživotnou snahou o autentickú a pritom elektrizujúcu interpretáciu.
Pre časopis Hudobný život číslo 10/ 2011 napísal Peter Katina