utorok 26. marca 2013

Recenzia CD Evgeny Irshai : Schoenberg Variations




Evgeny Irshai
Schoenberg Variations
Pavlík Records, 2011

Skladateľ Jevgenij Iršai preukazuje svoje kvality nielen ako hudobný tvorca, ale aj ako skvelý klavirista, v duchu najlepších tradícií  ruských skladateľov - interpretov. Naplno sa o tom možno presvedčiť pri počúvaní jeho nového albumu pod názvom Schoenberg Variations, na ktorom interpretuje svoje vlastné diela. Jadro nahrávky tvorí cyklus Schoenberg Variations (s podtitulom Aria with 30 variations) pre klavír, syntetizátor s organovým timbrom a nahrávací pás. Dielo nesie jasné stopy dvoch zásadných vplyvov: Schönbergových 5 klavírnych kusov, op. 23 a  Bachových Goldbergovských variácií. Tento rozsiahly, takmer hodinový cyklus, ktorý vznikol v rokoch 2002 až 2009, je prehliadkou schopností autora vysporiadať sa s veľkou výzvou, ktorú stvárnenie takejto rozsiahlej formy  prináša. “Kostru“ cyklu tvorí bachovská forma – Aria a tridsať variácií s opätovným návratom Arie na konci cyklu. Samotná Aria, vyrastajúca z úvodu Schönbergovho diela, je plná melancholických vzdychov a krehkých oblúkovitých línií. Variácie sa striedajú v rôznych kontrastných tempách, farbách a charakteroch. V úvodných častiach prevládajú skôr debussyovské farby a melancholická krása pripomínajúca introvertný svet diel napríklad Valentina Silvestrova. Uzavreté bunky malých výrazných motívov prednáša Iršai  krásnym lyrickým tónom a so zasnenou farebnosťou. V diele je silne citeľná modalita a pod povrchom tlejú zárodky dedičstva ruských majstrov, ktoré autor vo svojom diele zreteľne artikuluje: skrjabinovské modálne postupy, ktoré v niektorých variáciách nadobúdajú až virtuózne kontúry hutnej rachmaninovskej virtuozity s jej výrazným pohybom v stredných hlasoch, temné výpady  Musorgského Baby Jagy, rýchle chromatické pasáže, trilky, postupujúce basové kroky, pohyb čistých oktáv, rôzne bachovské alúzie, schizofrenicky rozbité a naliehavo kladené hudobné otázniky, dialóg nesúrodých zvukových svetov, skĺzavanie do hlbokých polôh, akustické efekty, klepot po korpuse, obsesívne prvky nervnej repetitívnosti i meditatívne polia. Hudobný proces postupne naberá „na otáčkach“ a sedemnásta variácia prináša náhlu zmenu zvuku – organové drásavé zvukové plochy. Po nej nasledujú rytmizujúce, kvázi jazzové variácie, neskôr „prokofievovská“ toccata a vrcholom celého cyklu je tridsiata variácia, ktorá začína klavírnou improvizáciou a  do ktorej začne po čase konfliktne znieť nahrávka „organovej“ variácie číslo sedemnásť. Táto závažná variácia, možno predstavujúca pomyselný „súboj s Bohom“, končí zmierlivým návratom Arie. Originálny autorský vklad a avantgardná zvukovosť  pracujúca so syntézou znalostí hudby minulosti robia z tohto diela ojedinelý cyklus v rámci nástrojovej literatúry.
Nasledujúcou skladbou je dielo Tasaufi (z cyklu Listy Ofodúrovi), ktoré vzniklo na počesť leteckej tragédie pri meste Smolensk v roku 2010. Táto skladba prináša krehké tonálne plochy, opätovne reflektujúce Bachovu tvorbu (Allemande z Francúzskej suity d mol). Skladba sa  epicky vyvíja ako príbeh, z úvodnej mystiky do výrazne dramatického úseku a klesajúca v beznádeji a nenaplnenosti, stále ukotvená v dôstojnej d molovej tónine.
Tretím, záverečným dielom na albume je Do, La C(s)i, Fa (Whispers and Cries). Názov je odvodený od inicálok mena klaviristu Ladislava Fančoviča, ktorému je dielo venované. Podtitul skladby zasa poukazuje na film Šepoty a výkriky slávneho švédskeho režiséra Ingmara Bergmana. Táto komorná dráma bola určite i vizuálnou predlohou pre dramatické kontrasty, ktoré Iršai uplatnil v hudbe. Hudba ilustruje a hudobne „verbalizuje“ konfliktné strety a predvádza extrémne kontrasty pohyblivých tónov vo vysokých polohách a chorálu v temnej farbe. Pôsobivá „chopinovská“ chromatika a zvuk strún uzatvárajú tento zaujímavý album, naplnený pozoruhodnými dielami a v autentickej interpretácii autora.

Pre časopis Slovenská hudba č.2/2012 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára