Evgeny Irshai
Schoenberg Variations
Pavlík Records, 2011
Skladateľ Jevgenij Iršai
preukazuje svoje kvality nielen ako hudobný tvorca, ale aj ako skvelý
klavirista, v duchu najlepších tradícií ruských skladateľov - interpretov. Naplno sa o tom
možno presvedčiť pri počúvaní jeho nového albumu pod názvom Schoenberg Variations, na ktorom interpretuje svoje vlastné diela. Jadro
nahrávky tvorí cyklus Schoenberg Variations
(s podtitulom Aria with 30 variations)
pre klavír, syntetizátor s organovým timbrom a nahrávací pás. Dielo
nesie jasné stopy dvoch zásadných vplyvov: Schönbergových 5 klavírnych kusov, op. 23
a Bachových Goldbergovských variácií. Tento rozsiahly, takmer hodinový cyklus,
ktorý vznikol v rokoch 2002 až 2009, je prehliadkou schopností autora vysporiadať
sa s veľkou výzvou, ktorú stvárnenie takejto rozsiahlej formy
prináša. “Kostru“ cyklu tvorí bachovská forma – Aria a tridsať variácií s opätovným návratom Arie na konci cyklu. Samotná Aria, vyrastajúca z úvodu Schönbergovho
diela, je plná melancholických vzdychov a krehkých oblúkovitých línií. Variácie
sa striedajú v rôznych kontrastných tempách, farbách a charakteroch. V úvodných
častiach prevládajú skôr debussyovské farby a melancholická krása pripomínajúca
introvertný svet diel napríklad Valentina Silvestrova. Uzavreté bunky malých
výrazných motívov prednáša Iršai krásnym lyrickým tónom a so zasnenou
farebnosťou. V diele je silne citeľná modalita a pod povrchom tlejú zárodky
dedičstva ruských majstrov, ktoré autor vo svojom diele zreteľne artikuluje:
skrjabinovské modálne postupy, ktoré v niektorých variáciách nadobúdajú až
virtuózne kontúry hutnej rachmaninovskej virtuozity s jej výrazným pohybom v
stredných hlasoch, temné výpady
Musorgského Baby Jagy, rýchle
chromatické pasáže, trilky, postupujúce basové kroky, pohyb čistých oktáv,
rôzne bachovské alúzie, schizofrenicky rozbité a naliehavo kladené hudobné
otázniky, dialóg nesúrodých zvukových svetov, skĺzavanie do hlbokých
polôh, akustické efekty, klepot po korpuse, obsesívne prvky nervnej repetitívnosti
i meditatívne polia. Hudobný proces postupne naberá „na otáčkach“
a sedemnásta variácia prináša náhlu zmenu zvuku – organové drásavé zvukové
plochy. Po nej nasledujú rytmizujúce, kvázi jazzové variácie, neskôr
„prokofievovská“ toccata a vrcholom celého cyklu je tridsiata variácia,
ktorá začína klavírnou improvizáciou a do ktorej začne po čase konfliktne
znieť nahrávka „organovej“ variácie číslo sedemnásť. Táto závažná variácia,
možno predstavujúca pomyselný „súboj s Bohom“, končí zmierlivým návratom Arie. Originálny autorský vklad
a avantgardná zvukovosť pracujúca
so syntézou znalostí hudby minulosti robia z tohto diela ojedinelý cyklus
v rámci nástrojovej literatúry.
Nasledujúcou skladbou je dielo Tasaufi (z cyklu Listy Ofodúrovi), ktoré
vzniklo na počesť leteckej tragédie pri meste Smolensk v roku 2010. Táto
skladba prináša krehké tonálne plochy, opätovne reflektujúce Bachovu tvorbu (Allemande z Francúzskej suity d mol). Skladba sa epicky vyvíja ako príbeh, z úvodnej
mystiky do výrazne dramatického úseku a klesajúca v beznádeji a nenaplnenosti,
stále ukotvená v dôstojnej d molovej tónine.
Tretím, záverečným dielom na
albume je Do, La C(s)i, Fa (Whispers and Cries). Názov je odvodený
od inicálok mena klaviristu Ladislava Fančoviča, ktorému je dielo venované. Podtitul
skladby zasa poukazuje na film Šepoty
a výkriky slávneho švédskeho
režiséra Ingmara Bergmana. Táto komorná dráma bola určite i vizuálnou predlohou
pre dramatické kontrasty, ktoré Iršai uplatnil v hudbe. Hudba ilustruje a hudobne
„verbalizuje“ konfliktné strety a predvádza extrémne kontrasty pohyblivých
tónov vo vysokých polohách a chorálu v temnej farbe. Pôsobivá „chopinovská“
chromatika a zvuk strún uzatvárajú tento zaujímavý album, naplnený
pozoruhodnými dielami a v autentickej interpretácii autora.
Pre časopis Slovenská hudba č.2/2012 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára