piatok 17. februára 2012

Recenzia CD Aarón Zapico : Phantasia



Phantasia
Aarón Zapico
Winter&Winter 2011

Medzi elitu novej generácie čembalistov a odborníkov zaoberajúcich sa staršou hudbou sa v poslednom čase určite zaradil i španielsky čembalista Aarón Zapico. Nahrávky jeho súboru Forma Antiqva s kontratenoristom Xavierom Sabatom či album barokovej tanečnej hudby pre vydavateľstvo Winter&Winter už stihli získať viacero prestížnych ocenení. Zapico sa však profiluje hlavne ako sólista a jeho najnovšou nahrávkou je album Phantasia s dielami Girolama Frescobaldiho a Johanna Jacoba Frobergera. Tento zaujímavý album Zapico koncipuje ako ukážku priamej "následníckej" línie, ktorú začal Frescobaldi a v ktorej pokračoval Froberger ako jeho žiak. Na albume (s výnimou anonymnej Pavany & Saltarella a skladbičky Ballo Ongaro od Giovanniho Picchiho) sa diela týchto dvoch autorov pravidelne striedajú. Zapico v úvode prezentuje známu Frobergerovu Fantasiu I Sopra UT- RE- MI- FA- SOL- LA FbWV 201 založenú na jednoduchom motíve vzostupnej stupnice, z ktorého Froberger vytvoril doslova labyrint harmónií. Ďalej je tu Partita FbWV 630, ktorej časti Plainte - Courrant - Sarabande - Gique sú predobrazom formovania ustálenej podoby jednotlivých tancov partity. Napokon je tu i slávna skladba Tombeau fait a Paris sur la mort de monsieur Blancheroche, ktorú Froberger skomponoval na pamiatku tragického úmrtia svojho priateľa, slávneho francúzskeho lutnistu Blancherocha. Frescobaldi je tu zastúpený množstvom typicky klávesových skladieb, ako sú balletto, corrente, toccata, gagliarda, canzona alebo capriccio, pochádzajúcich z jeho slávnej knihy Il primo libro d´intavolatura di toccate di cimbalo et organo z roku 1637, ktoré doviedol do technickej a výrazovej dokonalosti. Najzávažnejšou Frescobaldiho kompozíciou na albume je Cento Partite sopra Passacagli. Tento album ako vzácna poslucháčska štúdia kompozičného vývoja diel pre klávesové nástroje (často nebolo jasné, či je dielo pre čembalo, alebo organ) poskytuje jedinečný pohľad na Frescobaldiho majstrovskú invenciu a skvelé zvládnutie formy, ktorú Froberger prevzal a obohatil o vlastné prvky (okrem technickej bravúry a bodkovaných rytmov i "drsnú" chromatizáciu jednoduchých diatonických motívov a nesmierne bohatú harmonickú textúru). Aarón Zapico tento zaujímavý koncept poníma ako príbeh dvoch odlišných osobností, ktorých osobitý a rozdielny životný príbeh sa odráža aj v ich tvorbe. Temné farby, hudba niekdy doslovne komentujúca dramatické i tragické udalosti (zostupný rad tónov ako symbolika Blancherochovho pádu zo schodov, exaltované figúry znázorňujúce búrku) u Frobergera skvele kontrastujú so živočíšnou energiou a  spevnou rozjasanosťou Frescobaldiho nápadov. Obaja boli už za svojho života vrcholne rešpektovaní ako skladatelia i interpreti a svojou tvorbou tak poskytli Zapicovi dostatočný priestor, aby mohol na nahrávke predviesť všetky jemné detaily minucióznej kompozičnej práce a rovnako i ohňostroj obdivuhodných hudobných nápadov, síce štýlovo rešpektujúcich schémy dobových tancov, no obsahovo odvážne prekračujúcich ich konvencie. Samotnú Zapicovu interpretáciu charakterizuje farebná hra s využitím dobového ladenia, precízne frázovanie a muzikalita prejavu. Iba zriedkakedy dokáže nahrávka dobovej hudby sprostredkovať takú dynamickú konfrontáciu, akou je vzácne vyrovnaný hudobný duel "Frescobaldi verzus Froberger" v suverénnej réžii Aaróna Zapica.

Pre časopis Hudobný život, číslo 1-2, 2012 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára