Milan Osadský
Nice
Pavlík Records 2011
Mladý slovenský akordeonista
Milan Osadský si na svoj debutový album Nice
vybral veľmi zaujímavý program. Prvú polovicu albumu tvoria diela zahraničných
autorov, akými sú Hosokawa, Kagel, Nørgård a Ganzer, kým v druhej dominujú
diela slovenských skladateľov Lucie Chuťkovej, Vladislava Šarišského
a Daniela Mateja..Hoci sa dramaturgia albumu môže zdať trochu rozpoltená,
všetky skladby spája pomyselná či doslovná idea „krásy“(podľa názvu albumu),
ktorú každé dielo reflektuje po svojom. Toshio Hosokawa v dnes už
legendárnej kompozíci Melodia na
rozsiahlej ploche na seba vrství a rozpúšťa farby v podobe jednotlivých
tónov, ktoré vytvárajú bizarné klastre.Vypätá dynamika zároveň buduje obrovské
bloky narastajúceho iracionálneho zvuku i jeho následnú totálnu
dekonštrukciu vo veľmi pôsobivom zvukovom rámci na báze až duchovného prežitku.
Skladba Pera Nørgårda Introduction and
Toccata je autorova sympatická, kvázitonálna prvotina, ktorá vznikla
v časoch, kedy svoj vzťah k nástroju iba hľadal a kedy ešte naplno
nerozvinul svoju typickú dur-molovú modalitu úzko previazanú s divokou expresívnou
polyrytmikou. U Mauricia Kagela ide zasa o novú estetiku rozšírenej
tonality a nadviazania na starobylé hudobné vyjadrovacie formy. A hoci je jeho
voľný cyklus Rrrrrr... pôvodne
napísaný pre organ, pri akordeónovej úprave dostáva sympatickú „tvár“
koketujúcu s folklórne-nevážnou minulosťou nástroja. Prchavá zvuková
stereo pohľadnica Jürgena Ganzera Phantasia
84 patrí medzi veľmi vyhľadávané autorove diela a Milan Osadský
dokazuje, že jej pôsobivá impresionistická zvukovosť je jedným z nosných prvkov
v rámci jeho výrazových možností. Diela mladých slovenských autorov Chuťkovej
a Šarišského navzájom virtuálne prepájajú rozsiahle formové oblúky,
excentricita a rapsodickosť výrazu, atraktívne jazzové alúzie
a homogénna harmonická štruktúra, nadväzujúca na rozšírenú tonalitu a plný,
kompaktný akordeónový zvuk. Slovenské
diela v priamom strete s „bardami“ svetovej hudby na albume veľmi dobre
obstáli, čo je dané aj tým, že sa ich autori skvele stotožnili s ideálnou
zvukovou polohou nástroja a jeho možnosťami. Osadský prezentuje súčasnú
hudbu vo vyložene „peknom“ svetle, necháva rozoznieť a „svietiť“ akordeón
v dielach autorov, ktoré dokážu nadchnúť pomerne široké spektrum
i laických poslucháčov a nepúšťa sa tu do žiadnej prezentácie
najnovších avantgardných trendov. Zvukovo najprogresívnejším dielom
albumu popri Hosokawovi tak ostáva titulná skladba Nice od Daniela Mateja, ktorá provokuje svojou
cageovsko-feldmanovskou estetikou, odvážnym zvukovým riešením a sviežimi
farbami. Milan Osadský hrá veľmi dôrazne a citlivo, ale za lyrikou cítiť skrytý
nepokoj, dynamickú silu a robustnosť výrazu spojenú s razanciou
a bezchybnou technickou dispozíciou. Album Nice je rozhodne veľmi sympatický a sľubný debut.
Pre časopis Hudobný život číslo 11/2012 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára