Milan Paľa
Violin Solo 1 (2CD/ 2
DVD Audio)
Violin Solo 2 (2CD/ 2
DVD Audio)
Violin Solo 3 (2CD/
2DVD Audio)
Pavlík Records 2010,
2011
Veľkolepý projekt Milana Paľu vo
vydavateľstve Pavlík Records, mapujúci tvorbu slovenských autorov pre sólové
husle, zahŕňa už tri vydané dvojalbumy a pred sebou má plány na ďalšie nosiče.
Tento v dejinách slovenského fonografického „priemyslu“ doteraz nevídaný
projekt vznikol na základe iniciatívy tohto huslistu a je prehliadkou diel
autorov rôznych generácií a kompozičných prístupov od relatívne
konzervatívnych postojov k uplatňovaniu vyložene avantgardných princípov.
Úvodný dvojalbum tvoria diela
skladateľov Ilju Zeljenku a Ladislava Burlasa. Kompozície Zeljenku vzhľadom
na rozsah jeho tvorby dostávajú vôbec najväčí priestor spomedzi všetkých
doposiaľ nahraných autorov. Nacházajú sa tu obe jeho Sonáty, Sonatina, Symetries, Contrasts, Poem, Monodrama či Bagattelli. Napriek tomu, že diela vznikli v rozmedzí rokov
1988 (Poem) až 2004 (Sonáta č.2 a Sonatina), všetky vychádzajú zo Zeljenkovej idey limitujúceho
kompozičného prístupu, ohraničeného tzv. bunkovou štruktúrou štyroch tónov.
Paľa tu nezabúda zdôrazniť najmä hravé až insitné momenty, ktoré pracujú
s vedomou banalitou stále sa recyklujúcich a citujúcich nápadov
v akejsi inflačne sa množiacej grotesknej podobe. Väčšiu pozornosť si
určite zaslúžia najmä milé miniatúry Bagatelli,
naratívna expresívnosť Monodrámy
alebo dravé Allegro či rozverný Epilóg zo Sonáty č.2. Zaujímavá je i zvukovo osobitá Sonatina. Klasicizujúce tonálne plochy a hravé,
rytmizujúce bloky hudby, kolísavé metrické vzorce a priam kabaretné závery
fráz a skladieb pôsobia nenútene a aj laický poslucháč môže ľahko
identifikovať kolorit tejto miestami samorecyklujúcej sa hudobnej tvorby.
Milan Paľa vyše osemdesiat minút Zeljenkovej hudby pre sólové husle
interpretuje s nadhľadom a vnáša do nej osobité prvky prekvapenia
a zvukovej kvality.Druhým autorom na tomto dvojdisku je Ladislav Burlas,
zastúpený piatimi skladbami. Jeho husľovú tvorbu tu zastupuje napr. Cadence, plná expresívneho výrazu a
precíznej štruktúry. Na pomerne zhustenej ploche tu interpret prináša výraznú
výpoveď obohatenú technickými elementami všestrannej virtuozity, dielo „koketuje“
i s tonálnymi prvkami. Podobne je to i pri Cadence č.2, ktorá vychádza z fantazijného konceptu a implementuje
i ľudové motívy a náznaky fugáta. Paľa zaujme i pri Sonatíne, ktorej úvodná hrozivá „hlava“
je popretkávaná virtuóznymi pasážami. Druhá časť je založená na ostrých kontrastoch
a tretia graduje vo vyložene brutálnom zvukovom delíriu. Obe Burlasove
sonáty prinášajú maximálne vypätý výraz vrcholne rapsodickej formy, ktorý však
stále ťaží z pevnej „pôdy pod nohami“ v podobe klasickej, miestami
tonálnej štruktúry. Kým druhá časť Sonáty
(1975) obsahuje fantazijné vzlety,
krehké flažolety a pizzicato, ktoré doprevádzajú smutné „kvílenie“ vo
vysokej polohe huslí, finále je plné divokých figurácií. V Sonate Concertante (1974) tvorí zasa
prvú časť virtuózne vypätý Ritornel a
finále Capriccio je založené na
príkrych zvukových poliach a extrémnom výraze. V istom momente je možno
neustále „tlačenie na pílu“ takmer na
hranici percepcie, dlhodobo udržiavaný výraz v extrémnej polohe dynamiku trochu nivelizuje a poslucháč musí čeliť
systematickému náporu zvukovej masy ako na rockovom koncerte, takže permanentný
klimax zvukovej intenzity doslova nedovolí dýchať. Burlasove diela patria
rozhodne medzi najexpresívnejšie v rámci celej edície.
Prvý disk druhého dvojalbumu takmer
celý tvoria diela Jevgenija Iršaia. Jeho systematickú spoluprácu s Milanom
Paľom tu dokumentuje šesť kompozícií. Omni
tempore evokuje modlitbu, jednohlasná línia je oddeľovaná výrazovými
pauzami, postupne sa pridávajú obohacujúce prvky, tonálna štruktúra naberá na
sile a vrcholí nástupom sext „à la Bach“, po ktorom nasleduje
mystický diel v pianissime s opätovným návratom bachovskej alúzie. From Nowhere With Love je skladba plná
smútku, reflektujúca osud ruského básnika Josifa Brodského pred vyhnanstvom do
USA a dielo Lost Notes je čisto „ruská“
epizóda s ukrytou šostakovičovskou alúziou, plná tmavých farieb a tlmených
výkrikov nástroja. Vtipná Pimpampunči,
malý, voľný cyklus šiestich prídavkových skladbičiek, prezentuje Iršaiovu minimalistickú
polohu, ktorá Paľovi interpretačne nesmierne sedí. Nasledujúce dielo Vodever (od anglického Whatever) začína doslova
z „niente“ v tichej, meditatívnej polohe. Minimum znejúcej hudby sa rozvíja
do intenzívnej polohy a záver tvoria rozsiahle glissandové plochy. Vrchol
„iršaiovského“ bloku tvorí kompozícia Ex
Foedere. Táto náročná skladba obsahuje od éterického pizzicata
a pôsobivých dvojzvukov široké využitie rôznych husľových techník,
expresívne glissandové skoky, dramatické ostinato, akustické efekty (dupanie),
ale i krásne smutnú kantilénu a kvázi tonálne pasáže. Je to extrémne
náročná kompozícia dovedená interpretom do dokonalého obrazu. Poslednou
skladbou na CD je Play Violin od
Petra Grolla pre husle a živú elektroniku.Táto skladba, pôvodne pre violu,
nie je veľkolepou prehliadkou kybernetickej zvukovosti, ale naopak, veľmi
delikátnou, lyrickou ozvenou partu sólových huslí v tlmenej atmosfére
mierne rozmazaného zvuku. Druhá časť dvojdisku obsahuje diela mladých
slovenských autorov. V úvode znie dielo Frammento di Epos od Mateja Háasza. Jeho štruktúra je založená na
útržkovite plynúcom jednohlase vo vysokej polohe a v kvílivej
meditácii.Tvorba Adriána Demoča je zastúpená na disku trikrát, v skladbe Violin, Katharsis a Apogeum.
Kým Violin je skôr meditatívna, Katharsis je plná razantných dynamických
nástupov a Apogeum prináša plochy
expresívneho tremola a dramatických emócií. Album ďalej ponúka diela Lucie
Koňakovskej At the Bottom of Nonsense, ktorého široké frázy a epické,
dramatické línie postupne klesajú do tichej agónie a skladba Schizofrescoes je modelovaná skôr na báze
tonálnych plôch a pôsobivej kantilény vo vysokej polohe. Anton Steinecker sa
tu prezentuje dielami Preludium
a Invention. Preludium je miniatúra s atmosférou
plnou elégie a Invention je založená
na kontraste brilantnej a dravej fúgy s pôsobivým chorálom
v pizzicate. Z množstva autorov na albume treba spomenúť aj Mariána
Lejavu s dielom Violino Solo. Skladba
obsahuje uzavreté výrazové „bunky“ striedajúce pokojné pasáže a kontrastné motorické tremolo, plné
akcentovaných „nárazov“ agresívneho zvuku
smerujúceho do záverečnej melanchólie.
Skladba Imagination 5. Lucie
Papanetzovej zasa stelesňuje mystický
pokoj a smútok, vo voľne plynúcom prúde hudby, citujúcom motívy
k filmu Schindlerov zoznam.
Tretí dvojdisk je venovaný tzv. strednej
generácii slovenských skladateľov, hoci vekovo pomerne rozptýlenej. Dielo Torqued Images od Petra Machajdíka obsahuje päť častí, pomenovaných podľa
piatich súčasných svetových sochárov a maliarov (Kapoor, Rothko, Kiefer,
Richter a Serra).Sú to charakterové drobnokresby zľahka sa pohrávajúce
s rytmickou štruktúrou a tonalitou. Album obsahuje i dve diela
Iris Szeghy, Ciacconu a Slovak Dance. Kým Slovak Dance
je milá miniatúra evokujúca ľudový idióm s výraznými „výkrikmi“ huslí
a ponáškou na zvuk gájd, Ciaccona
je parádnou poctou rovnomennému „formátu“
baroka, ale svojimi extenzívnymi technikami hry (flažolety, pasáže, tonálne
polia, koláže zvuku) posúva tento koncept výrazovo oveľa ďalej. Aj Pavol
Malovec má na CD dve skladby, Invocazione
I a II. Zdržanlivé kontrastné
plochy a meditácia, ale aj krásne legatové plochy a rozšírená tonalita
dodávajú týmto dielam čaro mysticizmu. Skladba Vladimíra Bokesa Cadenza III, op.63 prináša vzletný výraz
a virtuóznu polohu prchavého pohybu pizzicat, kým jeho La Folia, Ciaccona, op.3 je zasa avantgardnou
meditáciou nad starou formulou La Folie
obohatenou o iskrivé autorské prvky novej zvukovosti. Album ďalej obsahuje zaujímavé dielo Oľgy Kroupovej Quintessenz, vychádzajúce z intervalu
kvinty, naliehavých figurácií a pomaly sa rozbiehajúcej expresívnej línie,
ďalej je tu Dianoia Hanuša Domanského
plná rétorických figúr a rapsodického výrazu a Sonáta Mirka Krajčiho, ktorej prvá časť rozvíja motív B A C H,
kým tretia prináša ostináto s vypätým výrazom. Tvorbu Vladimíra
Godára prezentuje O Crux, Meditation,
pôvodne pre violončelo.Táto kompozícia postupne rozvíja líniu narastajúcu po
jednom tóne v prísne limitovanej štruktúre a meditatívnych vzdychoch
ostro kontrastujúcich s plochami krehkej harmónie. Záverečné dielo albumu
tvorí Godárova Sonáta z roku 2004.
Jej prvá časť prináša doslova démonickú atmosféru naplnenú dynamikou
a vyzývavými dvojhmatmi v sekvenciách často oscilujúcich
v durmolovom móde a voľne komentujúcich Bachovo dielo. Druhú časť
tvorí clivá melódia na spôsob filmovej hudby, tretie Intermezzo prináša pizzicatové plochy s rezkými tanečnými
epizódami. Záverečná Passacaglia obsahuje
bachovskú meditatívnu ponášku v autentickej d mol postavenú na zostupnom
rade tónov, postupne však stále viac evokujúcu skôr pachelbelovskú zádumčivosť
v škále pôvodnej molovej stupnice.
Všetky tri dvojalbumy sú
v luxusnom balení v obojstrannej verzii CD/ DVDaudio spolu
s podrobne spracovanými textami bukletov. Na interpretácii poznať, že Milan Paľa so
všetkými skladateľmi dlhodobo spolupracuje, jeho ponor a obdivuhodné
stotožnenie sa s obsahom diel a s rôznorodými kompozičnými prístupmi
pôsobí absolútne autenticky. Spolupracuje so skladateľmi, iniciuje vznik nových
diel, ktoré uvádza a nahráva a jeho
repertoárové „portfólio“ je mimoriadne.Veľké formy tejto edície (Szeghy, Bokes,
Godár, Krajči) prednáša veľkolepo a
dokáže udržať napätie na neskutočne rozsiahlej ploche, vyzdvihnúť treba
najmä jeho interpretáciu Godárovej Sonáty
a Iršaiovho Ex Foedere. Paľa
je umelec, ktorého schopnosti nekončia pri bezbrehej virtuozite a dravej
koncepcii extrémneho výrazu, napĺňajúceho hudbu maximálnym emocionálnym obsahom
(Burlas, Godár), ale nadchnú aj vyváženou zvukovou kvalitou, schopnosťou
skvelej miniaturizácie (Machajdík, Iršai, Steinecker), dokonale zvládnutých
technických a výrazových aspektov husľovej hry, i rozsiahlych meditatívnych
plôch, melanchólie, zdržanlivosti a lyriky (Malovec, Godár, Koňakovská,
Papanetzová). Projekt bude pokračovať nahrávkami ďalších slovenských diel, ktoré
si bezpochyby udržia vysoko nastavenú úroveň.
Pre časopis Slovenská hudba č. 4/2012 a krátene pre Hudobný život číslo 3/2012 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára