Recenzia CD Nino Rota

Nino Rota

Richard Galliano

John Surman

Dave Douglas

Boris Kozlov

Clarence Penn

Deutsche Grammophon 2011

Renomovaný francúzsky jazzový akordeonista Richard Galliano vydal svoje najlepšie nahrávky pravdepodobne vo vydavateľstve Dreyfus Records. Po zmene vydavateľa jeho nové albumy v posledných rokoch pomerne vytrvalo „rozmieňali na drobné“ piazzolovský odkaz v rôznych tango zostavách a  po bachovskom albume v Deutsche Grammophon sa vyložene čakalo na „nový vietor“. Ten teraz prichádza v tom istom vydavateľstve ako pocta legendárnemu talianskemu skladateľovi filmovej hudby Ninovi Rotovi. Do svojej inštrumentálnej zostavy si Galliano pozval hviezdny tím: trúbkara Davea Douglasa, klarinetistu Johna Surmana, basistu Borisa Kozlova a bubeníka Clarencea Penna. Album tvorí celistvé jednoliate pásmo hudby, zloženej z Rotových motívov hlavne k Felliniho filmom (Cesta, Amarcord, Sladký život, Osem a pol) ale i k mafiánskej Coppolovej ságe Krstný otec. Všetky aranžmány na albume realizoval Galliano, ktorý sa okrem skvelej hry na akordeóne blysol i sólom na pozaune v skladbe Waltz z filmu Krstný otec. Hudba na albume sa nesie hlavne v dvoch polohách: v tej typicky fellinovskej, cirkusovej bláznivej pouličnej zmesi pokleslých žánrov, a na druhej strane zádumčivo melancholickej, smutnej sentimentalite, tak ako ju vizuálne báječne stvárnila Gulietta Masina v príbehu Gelsominy vo filme Cesta, v Cabiriinich nociach alebo v snímke Gulietta a duchovia. Vo výslednom zvuku však predsa len cítiť, že kvarteto nedokáže plne nahradiť Rotove symfonické myslenie a hlavne stmeľujúca sláčiková „klenba“ tam citeľne chýba. V pomalých trackoch je prílišná odťažitosť a zdržanlivosť  skôr na škodu veci a priaznivcom Rotovej hudby môže prekážať i  jazzové poňatie Rotových siahodlhých spevných liniek, tu občas rozkúskovaných na swingujúce frázy a parciálne úseky. Album Nino Rota je vynikajúca nahrávka, hoci poslucháč sa neubráni dojmu, že pôsobí až príliš profesionálne, a tým, že znie veľmi komorne a s kulmináciami a vrcholmi narába veľmi úsporne, neponúka väčšie emocionálne vzruchy. Ale tam, kde sa jazzová štvorica môže naplno oprieť do swingujúcej textúry, šliape spoľahlivo a dynamicky. Nahrávka nechce ohurovať zvukovou parádou, ale predstavuje skôr akúsi komornú verziu, ktorá je sympatická svojou prostotou i tým, ako Gallianove úpravy tlmočia jeho filozofický ponor do obsahu Rotových diel. Album prináša osviežujúci posluch diel velikána filmovej hudby v novom zvukovom ošatení, v interpretácii kvarteta slávnych jazzmanov, ale ilúziu cirkusovej manéže a špinavých ulíc v Rimini treba hľadať skôr na pôvodných soundtrackoch k jednotlivým filmom, na ktorých Nino Rota spolupracoval.

Pre časopis Hudobný život č.1-2/2013 napísal Peter Katina