pondelok 24. septembra 2012

Recenzia CD La Sublime Porte





 La Sublime Porte
Voix d ´Istanbul
Hesperion XXI
Jordi Savall
Alia Vox 2011

 La Sublime Porte, v preklade Brána ku šťastiu, bola jednou z istanbulských brán, ktorými podľa tradície vstupovali zahraniční veľvyslanci k tureckému sultánovi. V prenesenom význame tento pojem predstavuje jeden zo symbolov metropoly ako kultúrneho mosta medzi Východom a Západom. Takto nazval svoj nový album i Jordi Savall, ktorý na svojich nahrávkach s obľubou poukazuje na interakciu rôznych starobylých hudobných entít. Nahrávka ilustruje spätosť komunít a multikulturalitu Istanbula na počiatku novoveku, kedy sa v meste prelínala židovská diaspora, grécke vplyvy, tradičná islamská a perzská kultúra, európska tradícia i kultúra susedného Arménska. Okrem svojej tradičnej zostavy - ansámblu Hespèrion XXI, sa na albume podieľajú vynikajúci inštrumentalisti z Arménska, Bulharska, Španielska, Francúzska, Grécka, Izraela, Maroka a, samozrejme, Turecka. Album „rozoznieva“ bizarný inštrumentár exotických nástrojov ako sú kaval, duduk, lutna oud, tanbur, kanun, kemençe, santur a ney. Tie spolu so sláčikmi, dychovými nástrojmi, skvelými perkusiami „domáceho“ Pedra Estevana a líderským dohľadom Jordiho Savalla prinášajú monumentálny zvukový obraz, ako mohla hudobná produkcia na dvore sultána Mohameda II. vyzerať v časoch najväčšej tolerancie a umeleckého rozletu naprieč kultúrami. Vo vokálnych dielach sa na albume zaskveli turecký spevák Gürsoy Dinçer, Lior Elmaleh z Izraela a  Savallova partnerka, nedávno zosnulá skvelá speváčka, Montserrat Figueras. Aj napriek tomu, že táto nahrávka sa nedá posudzovať z úzkeho hľadiska kritérií klasickej hudby či world music, už na prvý posluch je zreteľné, že ide o jeden z najzaujímavejších a najhodnotnejších Savallových počinov v posledných rokoch. Inštrumentálne a vokálne výkony sú bez výnimky strhujúce, rýchle tance taksimmakam predstavujú virtuózne dramatické minipríbehy so strhujúcimi gradáciami, pomalé chansony sú nežnými sólami krehkého melancholického pôvabu a orientálnej „rozprávkovosti“. Skladby sa striedajú v aranžmánoch pre menšie zostavy (nádherné duo Figuerras a Elmaleha v Por alli pasó un cavallero), ktoré kontrastujú s podmanivou silou  kompletného ansámblu. Album La Sublime Porte neznie ako etnografická štúdia, ale ako originálne vzkriesenie štýlovo nesmierne bohatej hudby tureckého dvora. Hráči Hespèrionu XXI dávajú plný priestor hosťujúcim hudobníkom a Savall diela naaranžoval tak, aby zneli vzletne a transparentne. Samotné skladby pochádzajú hlavne od Dimitrie Cantemira, ktorého dobrodružný životný príbeh je detailne popísaný vo výpravnom buklete. Repertoár ďalej tvoria sefardské, arménske, hebrejské anonymy a otomanské tradicionály a časové rozpätie ich vzniku je pomerne široké, siaha od roku 1430 po 1750. Táto výborná nahrávka určite prispeje k tomu, že si  európska kultúrna obec začína čoraz viac uvedomovať hodnotu osmanského hudobného dedičstva a to, že naše hudobné myslenie a cítenie je ovplyvnené kultúrnym dedičstvom tureckej ríše oveľa viac, než sme ochotní si to pripustiť. Album La Sublime Porte je majstrovským  dielom nielen pre svoju archívnu hodnotu, ale hlavne  pre svoje vitálne sprostredkovanie vrcholnej muzikality, ktorú sa z cenných starých rukopisov podarilo hudobníkom dostať.

Pre časopis Hudobný život, číslo 5/ 2012 napísal Peter Katina


Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára