La Sublime Porte
Voix d ´Istanbul
Hesperion XXI
Jordi Savall
Alia Vox 2011
La
Sublime Porte, v preklade Brána ku
šťastiu, bola jednou z istanbulských brán, ktorými podľa tradície vstupovali
zahraniční veľvyslanci k tureckému sultánovi. V prenesenom význame tento
pojem predstavuje jeden zo symbolov metropoly ako kultúrneho mosta medzi Východom
a Západom. Takto nazval svoj nový album i Jordi Savall, ktorý na svojich
nahrávkach s obľubou poukazuje na interakciu rôznych starobylých hudobných
entít. Nahrávka ilustruje spätosť komunít a multikulturalitu Istanbula na počiatku
novoveku, kedy sa v meste prelínala židovská diaspora, grécke vplyvy, tradičná
islamská a perzská kultúra, európska tradícia i kultúra susedného Arménska.
Okrem svojej tradičnej zostavy - ansámblu Hespèrion XXI, sa na albume podieľajú
vynikajúci inštrumentalisti z Arménska, Bulharska, Španielska, Francúzska,
Grécka, Izraela, Maroka a, samozrejme, Turecka. Album „rozoznieva“ bizarný
inštrumentár exotických nástrojov ako sú kaval, duduk, lutna oud, tanbur,
kanun, kemençe, santur a ney. Tie spolu so sláčikmi, dychovými
nástrojmi, skvelými perkusiami „domáceho“ Pedra Estevana a líderským
dohľadom Jordiho Savalla prinášajú monumentálny zvukový obraz, ako mohla
hudobná produkcia na dvore sultána Mohameda II. vyzerať v časoch najväčšej
tolerancie a umeleckého rozletu naprieč kultúrami. Vo vokálnych dielach sa
na albume zaskveli turecký spevák Gürsoy Dinçer, Lior Elmaleh z Izraela
a Savallova partnerka, nedávno zosnulá skvelá speváčka, Montserrat Figueras.
Aj napriek tomu, že táto nahrávka sa nedá posudzovať z úzkeho hľadiska
kritérií klasickej hudby či world music, už na prvý posluch je zreteľné, že ide
o jeden z najzaujímavejších a najhodnotnejších Savallových
počinov v posledných rokoch. Inštrumentálne a vokálne výkony sú bez
výnimky strhujúce, rýchle tance taksim
a makam predstavujú virtuózne
dramatické minipríbehy so strhujúcimi gradáciami, pomalé chansony sú nežnými sólami krehkého melancholického pôvabu
a orientálnej „rozprávkovosti“. Skladby sa striedajú v aranžmánoch
pre menšie zostavy (nádherné duo Figuerras a Elmaleha v Por alli pasó un cavallero), ktoré
kontrastujú s podmanivou silou kompletného
ansámblu. Album La Sublime Porte
neznie ako etnografická štúdia, ale ako originálne vzkriesenie štýlovo
nesmierne bohatej hudby tureckého dvora. Hráči Hespèrionu XXI dávajú plný priestor
hosťujúcim hudobníkom a Savall diela naaranžoval tak, aby zneli vzletne a transparentne.
Samotné skladby pochádzajú hlavne od Dimitrie Cantemira, ktorého dobrodružný
životný príbeh je detailne popísaný vo výpravnom buklete. Repertoár ďalej
tvoria sefardské, arménske, hebrejské anonymy a otomanské tradicionály a časové
rozpätie ich vzniku je pomerne široké, siaha od roku 1430 po 1750. Táto výborná
nahrávka určite prispeje k tomu, že si
európska kultúrna obec začína čoraz viac uvedomovať hodnotu osmanského
hudobného dedičstva a to, že naše hudobné myslenie a cítenie je ovplyvnené
kultúrnym dedičstvom tureckej ríše oveľa viac, než sme ochotní si to pripustiť.
Album La Sublime Porte je
majstrovským dielom nielen pre svoju
archívnu hodnotu, ale hlavne pre svoje vitálne
sprostredkovanie vrcholnej muzikality, ktorú sa z cenných starých rukopisov
podarilo hudobníkom dostať.
Pre časopis Hudobný život, číslo 5/ 2012 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára