pondelok 24. septembra 2012

Recenzia CD Wolfgang Rihm : Fetzen






Wolfgang Rihm
Fetzen
Winter&Winter 2011

Cyklus Wolfganga Rihma Fetzen, (t.j. zdrapy, útržky) vznikal v priebehu rokov 1999 až 2004. Má osem častí a je napísaný pre akordeón a sláčikové kvarteto, resp. jedna časť je určená pre violu a akordeón. K dielu Fetzen Rihm priebežne dopísal svoje Sláčikové kvarteto č.12 a v roku 2004 i skladbu Interscriptum (duo pre sláčikové kvarteto a klavír) a vznikla tak dramaturgia pozoruhodného albumu. Wolfgang Rihm sa vo svojej tvorbe netají svoju obľubou pre miniatúrne, neukončené a fragmentárne načrtnuté skice a schémy. Napriek názvu diela je však cyklus Fetzen pevne vystavaný v klasických proporciách komplementárnej motivickej práce sláčikov verzus akordeónu. Sláčikové kvarteto Arditti String Quartet a akordeonista Teodoro Anzellotti tu tvoria skvele sa dopĺňajúcu neobvyklú nástrojovú zostavu. V skladbe Interscriptum s kvartetom Arditti účinkuje klavirista Nicolas Hodges. Dielo Fetzen charakterizuje dramatický pohyb hlasov, rozsiahle unisono pasáže a virtuózne behy, ktoré hrajú súčasne sláčiky i akordeón. V tretej časti sa objavujú dramatické bartókovsko-šostakovičovské ponášky. Behy a pasáže sú tu prudko zastavované ráznymi sekmi. I štvrtá časť prináša ostré štekajúce údery, glisandové posuny, kde akordeón zvukovo napodobňuje sláčiky vo vysokej polohe v úchvatnej súhre a dokonalých stúpajúcich glissandách, ktoré si nástroje vzájomne preberajú. Pravý i ľavý manuál akordeónu sú zvukovo dostatočne diferencované a zreteľne odlíšiteľné v rámci sláčkového pradiva. Piata časť je viac akordická a tie nasledujúce smerujú do pochmúrnych expresívnych farieb, klastrov a   hustých akordov. Flažolety a nervná rytmika „plávajú“ na kvázi jazzových akordoch v koncertantných odpovediach akordeónu a sláčikov, plných tonálnych citácii. Ôsma časť znázorňuje prokofievovský pochod a prináša výraznú pulzáciu hudobného procesu. Posledná časť prináša opäť tmavé farby a doznievanie hudby v glissandách. Sláčikové kvarteto č.12 obsahuje podobnú štruktúru ako dielo Fetzen. Ostré pizzicata, flažolety, hra unisono, komplementárna rytmika, jasná štruktúra a vyložene racionálne proporcie. Zároveň je plné pôvabných línií a precíznej logiky výstavby diela. Záverečná skladba albumu, Interscriptum, znie v stíšenej dynamike a upokojujúcich klavírnych akordoch, v prísne štrukturovaných postupoch s virtuóznymi, šostakovičovskými motívmi, repetovanými tónmi a farebným mixom rôznych polôh zvuku. Tieto tri kompozične blízke Rihmove diela vyjadrujú jeho zmysel pre miniatúru, skvelú kompozičnú výstavbu plnú precíznosti a akurátnosti a jasnosť výpovede bez nadužívania technických efektov a aleatoricky voľných plôch. Interpretácia Arditti String Quartet, Anzellottiho i Hodgesa je vynikajúca, jasne počuteľné pasáže, dynamické oblúky, razancia, virtuozita a homogénnosť prejavu sa zasluhujú o to, že táto nahrávka je výnimočná i v rámci kvalitatívne vysoko nadpriemernej  diskografie Rihmových diel. Fetzen je poslucháčsky vďačný album plný hodnotnej hudby a skvelej interpretácie.

Pre časopis Hudobný život, číslo 7-8/ 2012 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára