Giovanni Guidi Trio
City of Broken Dreams
ECM 2013
Napriek svojim dvadsiatim siedmim
rokom nie je klavirista Giovanni Guidi žiadnym nováčikom na jazzovej scéne.
Rodák z talianskeho Foligna už stihol účinkovať napríklad v projekte
Enrica Ravu a má za sebou i niekoľko zaujímavých nosičov v rôzne
obsadených zostavách. Jeho album City of
Broken Dreams, ktorý v tomto
roku vyšiel vo vydavateľstve ECM, prináša deväť Guidiho vlastných kompozícií,
ktoré tu prezentuje so svojou zostavou jazzového tria, s americkým kontrabasistom
Thomasom Morganom a portugalským bubeníkom Joãom Lobom. Úvodná, titulná
skladba City of Broken Dreams,
prináša zaujímavé farebné plochy, v ktorých prevláda Guidiho klavír, kým basa
a bicie sa držia v úzadí a vytvárajú len éterické zvukové pozadie.
Hudba plynie vo veľmi voľnej atmosfére, vzdušné línie a náznaky talianskej
spevnosti a priamočiarosti spolu s vlniacimi sa figuráciami klavíra
prinášajú pohodu a nenáročný posluch. I druhá skladba, Leonie, prináša uvoľnenú atmosféru
a vychádza z jednoduchého nápevu, ktorý evokuje ľudovú pieseň. Zaujme
tu najmä krásna melodika, bez separátnych nástrojových sól a súdržné
ansámblové hranie. Obe kompozície znejú veľmi sľubne, no s pribúdajúcimi
minútami a skladbami nasadená latka prudko klesá. Ešte ponáška na
stredoveké saltarello Just One More Time
je ako-tak prijateľná, hoci do očí (uší) bije ťažkopádna basa a bicie,
ktoré tvoria iba nepodstatné „krovie“ voči klavíru stojacemu stále v popredí. Hlavne
závery skladieb a fráz pôsobia akoby nedokončene, sóla sú pomerne prosté
a celá produkcia pôsobí tlmene, bez výrazných emócií. Guidi pritom
disponuje zaujímavou farbou tónu, no hrá príliš jednoducho a silná
dominancia tonálnej harmónie občas poslucháča zneisťuje, či ešte počúva jazz,
alebo ide o album akýchsi nenáročných postromantických impresií. Občas sa tu síce mihnú zvukovo zaujímavé plochy,
ako lydická ponáška na akúsi ľudovú pieseň v skladbe The Way Some People Live, alebo naivný valčík v Late Blue. To je však na autorský album dosť
málo a nahrávka obsahuje rozsiahle plochy nevyužitej hudobnej „matérie“,
tápania v beztak nie príliš originálnych motívoch, ktorých školácke
rozvíjanie pôsobí trochu toporne. Náročných priaznivcov jazzového klavírneho
tria, akými sú napríklad zoskupenia Brada Mehldaua, Uri Cainea alebo Keitha
Jarretta, bude tento album dvíhať zo stoličiek pre svoju prostoduchosť tém a trivialitu
ich spracovania. Giovannimu Guidimi však rozhodne nemožno uprieť veľký talent
a i vzhľadom na jeho vek značný potenciál jeho umeleckého vývoja. Fanúšikovia
nenáročných fúzií popu, klasiky a jazzu vo vyložene „light“ podobe, akými
sú napríklad nahrávky komerčne úspešného Guidiho kolegu Giovanniho Alleviho
(ktorý je však skôr popový), si album City
of Broken Dreams možno vychutnajú ako neškodnú letnú prílohu k poháru červeného
Chianti.
Peter Katina
Vyšlo v časopise Hudobný život, č.6/2013, str.37
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára