Johann Sebastian Bach
Missa 1733
Pygmalion
Raphaël Pichon
Alpha 2012
Francúzsky súbor dobovej hudby
Pygmalion po úspešných nahrávkach Bachových „krátkych“ omší Missae Breves BWV 233-236 celkom
prirodzene dospel k rozhodnutiu nahrať i Bachovu Missu 1733, teda omšu, ktorú by sme mohli pokojne nazvať „piatou
Missa Brevis“ a ktorú neskôr Bach celú včlenil do svojej veľkolepej Omše h mol. Missa 1733 je však samostatné, skvele vyvážené a veľmi
koherentné dielo. Bach ju napísal pre saského kurfirsta Fridricha Augusta II. z Drážďan.
Pozostáva z dvoch väčších celkov - Kyrie
a Gloria, ktoré majú dokopy
dvanásť častí. Dielo vykazuje isté črty
operného štýlu, ktorý bol vo vtedajších Drážďanoch veľmi obľúbený
a takto grandiózne zhudobniť Ordinárium sa podarilo snáď až Beethovenovi
svojou Missou Solemnis op.123. Orchestrácia
omše je veľmi bohatá, vokálne party sú pestré, s využitím piatich sólistov
a zboru. Nejednoznačnosť využitia diela
spôsobuje i fakt, že Bach ho napísal pre drážďanský dvor, ktorý bol
charakteristický svojou toleranciou voči katolicizmu i protestantizmu
a že dielo sa hodilo pre hudobné predvedenie v oboch náboženských
obciach. Svedčí to o i akejsi snahe o univerzalitu a ekumenizmus
Bachovho hudobného posolstva.
Interpretačne sa súbor pod
vedením mladého dirigenta Raphaëla Pichona prikláňa skôr k orchestrálnemu
poňatiu, t.j. zbytočne neexperimentuje s malým obsadením a neredukuje počet hráčov a Bachovu hudbu
tu tlmočí ako inštrumentálne i vokálne silnú výpoveď. Súbor pri
naštudovaní diela vychádzal z dobových textových zdrojov, ktoré hovoria
o vysokej kvalite miestnych inštrumentalistov a bohatom zvuku
ansámblu, preto i táto nahrávka je plná pestrých farieb, so silným zborom
a ozajstným orchestrom. Sólisti, z ktorých je azda najznámejšia
sopranistka Eugénie Warnier, spievajú precízne a v dokonalej
symbióze. Pichon pri interpretácii kladie dôraz na lahodné, dokonalé legátové
línie, spevnosť línií a dôstojnosť predvedenia. Dielo bolo podľa všetkého
predvádzané v tzv. stile antico,
charakteristickom svojou jemne plynúcou, prelínajúcou sa polyfóniou, čo je
obzvlášť zreteľné v časti Gratias
agimus tibi. Stile antico sa
tradične spájalo s veľmi vážnym a dôrazným prejavom a interpretovalo
sa veľmi viazaným, legátovým spôsobom. Preto duch nahrávky viac zodpovedá
sakrálnej vokálnej hudbe obdobia renesancie, hoci tento „starý štýl“ sa udržoval
v hudobnej praxi až do neskorého baroka. Tempá tak nevybočujú do žiadnych
extrémov, textúra hlasov je jasne čitateľná, v rýchlych častiach vyniká
brilantná bravúra, v hlboko meditatívnych častiach znie Pygmalion dôstojne
a v plnom zvuku. Album Missa
1733 predstavuje toto samostatne pomerne málo uvádzané dielo v skvelom a autentickom
podaní, a potvrdzuje osobité miesto súboru Pygmalion medzi ansámblami
zaoberajúcimi sa barokovou hudbou.
Vyšlo v časopise Hudobný život č.4/2013, str.36.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára