Recenzia CD Helena Tulve

Helena Tulve

Arboles lloran por lluvia

ECM 2014

Estónska skladateľka mladšej generácie Helena Tulve zaujala už svojím prvým albumom v ECM pod názvom Lijnen. Na jej novom albume Arboles lloran por lluvia (Stromy prahnú po daždi) opäť hosťuje vokalistka a harfistka Arianne Savall (dcéra slávneho Jordiho Savalla), no okrem vynikajúcich sólistov je pri tomto albume rovnako zaujímavý i značný počet účinkujúcich renomovaných súborov. NYYD Quartet, Vox Clamantis, Ensemble Hortus Musicus i Estonian National Symphony Orchestra predstavujú na albume mladej autorky naozaj úctyhodný zoznam. Verbalizovať tvorbu Heleny Tulve nie je jednoduché. Študovala súčasnú hudbu i gregoriánsky chorál, v jej dielach cítiť prvky spektrálnej analýzy a experimenty IRCAMU, ozvenu diel Saariaho i Lindberga, príklon k„pärtovskej“ spiritualite, a najmä silný vplyv stredovekej hudby a Orientu. Skladby sú akoby v neustálom procese vývoja, vo svojom priebehu zaznamenávajú pozoruhodné transformácie a avantgardné kvílivé glissandové plochy a hudobné štruktúry starostlivo vypracované na základe spektrálnej analýzy tónov vzápätí narúšajú starobylo znejúce hlboké mužské hlasy, spievajúce chorály na texty jemenských židovských mudrcov, na texty sefardskej a súfistickej poézie, či autorov kresťanského mysticizmu. Hudba Heleny Tulve je ľahko rozpoznateľná, je poslucháčky príťažlivá, vyhýba sa príkrym a drsným zvukovým kolíziám i zbytočnej zvukovej diskontinuite prerušovanej tichom. Prináša pôvabne tvarované línie a precízne modelované hlasy, ktoré sa dajú stále jasne sledovať i v hustej faktúre a nebývalý dôraz kladie Tulve na sonoritu, výsledný zvuk a jeho kvalitu. Nahrávka, našťastie, prináša vernú, reálnu akustiku koncertnej sály Estonian Concert Hall, bez nadmerných „chrámových“ dozvukov, takých typických pre viaceré nahrávky z katalógu vydavateľstva. Na albume sa nachádza päť skladieb, všetky sú uvedené vo svetovej premiére. V skladbe Reyah hadas´ala sa k vokálnemu súboru Vox Clamantis pripája súbor dobovej hudby  Ensemble Hortus Musicus. V dielach silences/larmes pre soprán, hoboj a perkusie i titulnej Arbolas lloran por lluvia pre hlasy a nyckelharpu (škandinávsky sláčikový nástroj), sa hudobné dianie odohráva na podklade nekonečných zadržiavaných tónov, občas rozvibrovaných zvukom zvončekov, šepotom a prefukovaním dychových nástrojov. Záverečná orchestrálna Extinction des choses vues prináša čarovné polia kontinuálneho, nepretržite sa transformujúceho zvuku s krištáľovo čistou a priehľadnou štruktúrou vlniacich sa farieb v tlmenom, mierne skreslenom svetle. Zdôrazniť treba  vynikajúce interpretačné výkony všetkých sólistov i ansámblov, ktorí dokázali narábať s krehkou textúrou veľmi citlivo a vyčarovali unikátnu atmosféru, ktorá sa tiahne ako niť celým albumom. Hudba Heleny Tulve znamená spojenie vynikajúcej kompozičnej práce, premysleného zvukového konceptu a prenikavej duchovnej hodnoty.

Pre časopis Hudobný život č.3/ 2014, str.37 napísal Peter Katina