Rhapsody In Blue
Uri Caine Ensemble
LP Winter&Winter
2013
Nový album Rhapsody In Blue amerického jazzového klaviristu Uri Cainea vydalo
vydavateľstvo Winter&Winter ako ďalší
exkluzívny, ručne očíslovaný vinyl v limitovanom päťstokusovom náklade,
bez akéhokoľvek digitálneho spracovania zvuku. Uri Caine sa už desaťročia s istotou
pohybuje na tenkom ľade medzi klasikou, jazzom a improvizovanou tvorbou
a s drzosťou sebe vlastnou i skvelou schopnosťou vnímať
a počuť staré veci po novom už
spracoval diela Mahlera, Beethovena, Mozarta či Verdiho. Na novom albume
sa podujal nanovo prekomponovať a „zrecyklovať“ hudbu Georga Gershwina.
Jeho zostavu tvoria známe tváre newyorskej scény: spevák Theo Bleckmann, trúbkar Ralph Alessi, bubeník Jim Black, klarinetista
Chris Speed, podčiarknuť však treba i účasť hosťujúcej gospelovej
vokalistky Barbary Walker a basistu Marka Heliasa. Jadro platne tvorí,
pochopiteľne, titulná Rhapsody In Blue.
Na rozdiel od Caineových predchádzajúcich projektov, ktoré boli do značnej
miery šokujúce, kde do Mozartových klavírnych sonát „púšťal“ DJ-ské gramofónové
scratche a Verdiho Otella
„posadil“ do atonálnych noisových polí, sa Caine stavia ku Gershwinovej
hudobnej predlohe s veľkým rešpektom a úctou. Rozsiahla Rapsódia je v podaní jeho ansámblu akýmsi
multižánrovým útvarom na pomedzí jazzu a klasickej komornej hudby, ktoré
obohacujú uzavreté vstupy hlavnej témy, skreslenej vplyvom swingu, latino hudby
a klezmer inšpirácií. Jednotlivé úseky sa však navzájom nenarúšajú, ale
nasledujú po sebe v rámci vnútornej organickej formy. Uri Caine Gershwina
viacmenej iba decentne komentuje, ale iba málokedy pristupuje k drsnému
dekomponovaniu pôvodnej predlohy. Jeho aranžmány sú nápadité a vtipné,
klavírne sóla bravúrne, hravé a swingujúce. Zvukovú idylku rozbíja snáď
iba schválne jemne distonujúca trúbka Ralpha Alessiho. Album je však popri
inštrumentálnych kreáciách hlavne prehliadkou Gershwinových najlepších piesní. Theo
Bleckmann sa predstavuje v trochu halucinogénnej atmosfére v But Not For Me, ale najmä vo veľmi
vtipnom duete Let´s Call The Whole Thing Off s Barbarou Walker. I Got Rhythm prináša niekoľko
skvelých inštrumentálnych sól, kým v jemnej, lyrickej balade I´ ve Got A Crush On You opäť exceluje Bleckmannov sentimentálny vokálny
prejav. Nástrojový chaos vyúsťuje do
organizovanej formy v They Can´t Take That Away From Me, ktorá je
opäť parketou celej zostavy, kým Slap That
Bass je miestom pre famózny duel chrapľavého vokálneho prejavu Barbary
Walker a kúzliaceho basistu Marca Heilasa. Album uzatvára totálne zdeštruovaná,
freejazzovo poňatá Love Is Here To Stay.
I napriek poslednému uletenému tracku je gershwinovský album jedným
z najtradičnejších Caineových projektov. Text LP nachádza paralely medzi Gershwinovou
a Cainovou životnou dráhou, a stavia do popredia osudy potomkov európskych
židovských hudobníkov - emigrantov do Spojených štátov a ich schopnosť
adaptovať sa, ako i aplikovať prvky klezmer žánru a jazzu v klasickej
hudbe. Tento gershwinovský album je výnimočnou poctou americkému velikánovi,
pretože Caine v ňom nestavia do popredia radikálne vízie, ale ukazuje
dokonale zvládnutý, pôvodný swingujúci jazzový idióm, uplatnený v rámci klasickej
hudobnej formy s osviežujúcimi prvkami nového jazzu a veľmi uváženého
kríženia rôznych hudobných žánrov.
Pre časopis Hudobný život, č.3/2014 str.39 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára