utorok 23. júna 2015

Recenzia CD Michael Schiefel : Platypus Trio








Michael Schiefel
Platypus Trio
BMC 2014

Osobitý nemecký vokalista Michael Schiefel  má na konte viacero zaujímavých albumov. Jeho novinka Platypus Trio, ktorú vydal v maďarskom vydavateľstve BMC, je konceptuálny album, ktorého dramaturgia je celá postavená na významových kontextoch anglického slova platypus (vtákopysk). Všetkých osem skladieb albumu nesie názvy „zo života“ vtákopyska (Platypus on the Beach, Platypus Swimming...). Neobvyklú zostavu tria Michaela Schiefela tvoria violončelista Jörg Brinkmann a cimbalista Miklós Lukács. Zvuk ansámblu je navyše obohatený o elektronické zvukové vrstvy, ktoré vytvárajú Schiefel a Brinkmann. Album prináša pôsobivé, iskrivé momenty i rozľahlé, mystické plochy, ktoré sú postavené na zadržiavaných tónoch violončela a elektroniky, nad ktorými fantazijne blúdia oscilujúce hlasy cimbalu, vokálu či pizzicata violončela. Dve skladby sú naspievané v angličtine, no vo väčšine ide o voľnú vokalízu alebo imitáciu neznámych, neidentifikovateľných  jazykov. Všetky skladby sú navzájom pospájané a tvoria jeden súvislý prúd hudby. Popri prevládajúcej melancholickej nálade album obsahuje aj niekoľko hravo rytmizovaných, dynamických skladieb (Platypus Happy). Jadrom albumu je takmer pätnásťminútová skladba Dreamtime Platypus, v ktorej Schiefel rozpráva starobylý príbeh o vtákopyskovi, odmietajúcom sa zaradiť do ríše vtákov, rýb či cicavcov, pochádzajúci od austrálskych aborigénov. Skladba je bizarnou kombináciou vokalízy, civilnej reči, deklamovaných divadelných afektov, falzetu a akéhosi kabaretného „sprechgesangu“. Vokálny prejav Schiefela občas pripomína iného nemeckého alternatívneho vokalistu, Thea Bleckmanna, hoci v záverečnej dynamickej improvizovanej skladbe The Home of Platypus sa Schiefel dostáva až do takmer punkovej, rebelantskej polohy, pripomínajúc prejavom skôr speváka popovej hudby. Schiefel je autorom všetkých skladieb na albume. Tie sa okrajovo dotýkajú jazzu a čerpajú hlavne z popu, rocku, ľudovej hudby, pesničkárstva, orientálnej exotiky a alternatívnej hudobnej tvorby. Skladby sú však veľmi konzistentné, obsahovo sofistikované a výsledkom je sonoristicky pôsobivý album. Schiefelov spev je vynikajúci, má skvelú tónovú kontrolu a elegantný, štýlový hlasový imidž, vzdialený od všetkých extrémnych foriem pokrivenej hlasovej „grotesky“ a občas nemiestnej afektovanosti, takej typickej pre viacero moderných vokalistov. Súhra violončela s cimbalom je unikátna, disponujú pozoruhodnou farebnou homogenitou a  skvele sa prelínajú s hlasovými kreáciami Schiefela vo vysokých polohách. Odhliadnuc od toho, že celý album je postavený na pomerne bizarnej myšlienke identifikovania sa s „chameleónskou“ povahou vtákopyska, ktorý vďaka „nezameniteľnému vizuálu“ akoby vo zvieracej ríši nepatril nikam, i hudba Michaela Schiefela je výsledkom mnohonásobnej fúzie a recyklácie toľkých žánrov, že je takmer nepodstatné, z akých východísk čerpá. Dôležitejšie je to, že je dokonale pôvodná a osobitá, vo svojej čistej  jednoduchosti a melodickej expresivite.


Pre časopis Hudobný život, č.1-2/ 2015, str.52-53 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára