Michael Schiefel
Platypus Trio
BMC 2014
Osobitý nemecký vokalista Michael
Schiefel má na konte viacero zaujímavých
albumov. Jeho novinka Platypus Trio, ktorú vydal v maďarskom
vydavateľstve BMC, je konceptuálny album, ktorého dramaturgia je celá postavená
na významových kontextoch anglického slova platypus (vtákopysk). Všetkých osem
skladieb albumu nesie názvy „zo života“ vtákopyska (Platypus on the Beach, Platypus
Swimming...). Neobvyklú zostavu tria Michaela Schiefela tvoria
violončelista Jörg Brinkmann a cimbalista Miklós Lukács. Zvuk ansámblu je navyše
obohatený o elektronické zvukové vrstvy, ktoré vytvárajú Schiefel
a Brinkmann. Album prináša pôsobivé, iskrivé momenty i rozľahlé,
mystické plochy, ktoré sú postavené na zadržiavaných tónoch violončela a elektroniky,
nad ktorými fantazijne blúdia oscilujúce hlasy cimbalu, vokálu či
pizzicata violončela. Dve skladby sú naspievané v angličtine, no vo väčšine
ide o voľnú vokalízu alebo imitáciu neznámych, neidentifikovateľných jazykov. Všetky skladby sú navzájom pospájané a
tvoria jeden súvislý prúd hudby. Popri prevládajúcej melancholickej nálade
album obsahuje aj niekoľko hravo rytmizovaných, dynamických skladieb (Platypus Happy). Jadrom albumu je takmer
pätnásťminútová skladba Dreamtime
Platypus, v ktorej Schiefel rozpráva starobylý príbeh
o vtákopyskovi, odmietajúcom sa zaradiť do ríše vtákov, rýb či cicavcov, pochádzajúci
od austrálskych aborigénov. Skladba je bizarnou kombináciou vokalízy, civilnej
reči, deklamovaných divadelných afektov, falzetu a akéhosi kabaretného
„sprechgesangu“. Vokálny prejav Schiefela občas pripomína iného nemeckého alternatívneho
vokalistu, Thea Bleckmanna, hoci v záverečnej dynamickej improvizovanej
skladbe The Home of Platypus sa Schiefel
dostáva až do takmer punkovej, rebelantskej polohy, pripomínajúc prejavom skôr
speváka popovej hudby. Schiefel je autorom všetkých skladieb na albume. Tie sa
okrajovo dotýkajú jazzu a čerpajú hlavne z popu, rocku, ľudovej
hudby, pesničkárstva, orientálnej exotiky a alternatívnej hudobnej tvorby.
Skladby sú však veľmi konzistentné, obsahovo sofistikované a výsledkom je
sonoristicky pôsobivý album. Schiefelov spev je vynikajúci, má skvelú tónovú
kontrolu a elegantný, štýlový hlasový imidž, vzdialený od všetkých
extrémnych foriem pokrivenej hlasovej „grotesky“ a občas nemiestnej
afektovanosti, takej typickej pre viacero moderných vokalistov. Súhra
violončela s cimbalom je unikátna, disponujú pozoruhodnou farebnou
homogenitou a skvele sa prelínajú s hlasovými kreáciami Schiefela vo
vysokých polohách. Odhliadnuc od toho, že celý album je postavený na pomerne bizarnej
myšlienke identifikovania sa s „chameleónskou“ povahou vtákopyska, ktorý vďaka
„nezameniteľnému vizuálu“ akoby vo zvieracej ríši nepatril nikam,
i hudba Michaela Schiefela je výsledkom mnohonásobnej fúzie a recyklácie
toľkých žánrov, že je takmer nepodstatné, z akých východísk čerpá.
Dôležitejšie je to, že je dokonale pôvodná a osobitá, vo svojej čistej jednoduchosti a melodickej expresivite.
Pre časopis Hudobný život, č.1-2/ 2015, str.52-53 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára