utorok 23. júna 2015

Recenzia CD P.Fresu/ D. di Bonaventura : In maggiore





Paolo Fresu
Daniele di Bonaventura
In maggiore
ECM 2015

Spolupráca sardínskeho trubkára Paola Fresu a bandoneonistu z talianskeho regiónu Marche Daniele di Bonaventuru začala v roku 2010 na albume Mistico Mediterraneo, kde účinkovali spolu s korzickým vokálnym telesom A Filetta. Ich nový album In maggiore prináša skladby oboch inštrumentalistov, ktoré siahajú od podmanivých balád po voľné improvizácie na hranici jazzu, klasiky a etno hudby. Poslucháča zaujmú hymnické skladby di Bonaventuru (La mia terra, Da Capo Cadenza), Fresuova Ton Kozh, inšpirovaná bretónskou uspávankou, titulná In maggiore, ktorá album uzatvára alebo ich spoločné dielko Sketches. Zároveň však na albume prezentujú aj prevzaté skladby, ako Pucciniho tému z Bohémy, hudbu čílskeho autora Victora Jaru, uruguajského tvorcu piesní Jaime Roosa, neapolského skladateľa Ernesta de Curtis, či Brazílčana Chica  Buarqueho, ktoré prinášajú alúzie tanga, inštrumentálnych „piesní bez slov“ i vrúcnych modlitieb. Celý album sa nesie vo veľmi lyrickom tóne a jemných farbách a väčšina kompozícií je meditatívnou prehliadkou formálne zovretejších balád i voľných, kratučkých skladieb, ktoré sú vo forme intermezz, zvukových skíc a prchavých náčrtov. In maggiore je bezpochyby príjemný album a spojenie výrazného a zároveň subtílneho zvuku bandoneonu, evokujúceho juhoamerickú hudbu, s „milesovskou“ trúbkou s dusítkom je vynikajúce, no vo výsledku sa album príliš výrazne nevyníma medzi  zvukovo podobnými nahrávkami produkcie mníchovského vydavateľstva, ktoré bez ohľadu na to, či ide o jazz, world music, alternatívu alebo súčasnú hudbu, prednostne ponúka produkty v akomsi „nivelizovanom“ zvukovom rovnošate. I túto nahrávku charakterizuje jemná melanchólia výrazovo zredukovanej tonálnej hudby bez väčších kontrastov, sladkasté harmónie, silný efekt dozvukov a akusticky „vybudené“ ticho, dlhé výrazové pauzy a rozsiahle meditačné polia. Zároveň vzniká neodbytný pocit, že ide o hudbu k filmu, ktorá však bez absentujúceho vizuálneho prvku nepôsobí v rámci samostatného albumu dostatočne funkčne a autonómne. Možno aj preto sa samotné nahrávanie albumu stalo súčasťou filmového dokumentu Wenn aus dem Himmel filmára Fabrizia Ferrara, čím hudba tohto osobitého dua dostala nepochybne nový, obohacujúci kontext.


Pre časopis Hudobný život, č.5/2015, str.38-39 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára