Kaija Saariaho
La Passion de Simone
Dawn Upshaw
Finnish Radio
Symphony Orchestra
Esa-Pekka Salonen
SACD Ondine 2013
Fínske vydavateľstvo Ondine sa
môže pocháliť ďalším parádnym
a nekompromisným „kúskom“. Je ním novinková nahrávka oratória Le Passion de Simone od renomovanej fínskej autorky Kaije Saariaho.
Základnou ideou príbehu oratória je život a dielo francúzskej židovskej
filozofky Simone Weil (1909-1943), ktorej pozoruhodné filozofické názory, humanizmus a extrémne pacifistické sklony
počas okupácie Francúzska v druhej svetovej
vojne ju priviedli k tomu, že sa dobrovoľne zriekla života. Oratórium má podtitul Hudobná cesta o pätnástich zastaveniach
a jasne naznačuje styčné body s Kristovou krížovou cestou. Rozhodne
však nejde o synkretizmus židovsko-kresťanskej ideológie, ale
o výrazné nad- náboženské protivojnové a ľudské posolstvo. Dielo je
napísané pre sólovú sopranistku (Dawn Upshaw), symfonický orchester (Finnish
Radio Symphony Orchestra pod vedením Esa-Pekka Salonena), zbor (Tapiola Chamber
Choir) a elektroniku. Okrem nich na albume participuje i recitátorka
Dominique Blanc a živé vystúpenie obohacuje i tanečná choreografia. Libreto
napísal Amin Maalouf na základe literárneho diela Simone Weil. Pri každom
zastavení znie krátka recitácia myšlienok
zo Simoninho diela. Táto hviezdna vokálno-inštrumentálna zostava ponúka na
albume i hviezdny výkon. Jednotlivé zastavenia „pod krížom“ sú naplnené
krásnou, organicky pulzujúcou hudbou, ktorej najpodstatnejšími elementmi
sú podľa autorky farba, sonorita a harmónia. Dawn Upshaw svojím sýtym
hlasom, charakterovo hraničiacim s mezzosopránom, najskôr skvele stelesňuje
komentátorku, ako „staršiu sestru“ Simone, no na konci diela sa s ňou
stelesňuje v jednej osobe. Dôležitú úlohu tu zohráva zbor. Jeho takmer nepretržité
temné podklady sú „vystužené“ IRCAM-ovou elektronikou, takže niekedy nie je
možné rozlíšiť „humánne“ hudobné vstupy od elektronických. Zbor nie je iba
stálym, tajuplným zvukovým pozadím, ale často sa výrazne dostáva do popredia,
ako alúzia „kričiaceho“ zboru
bachovských pašií. Zbor Simone dohovára, ľutuje jej dobrovoľnú smrť v
mladom veku a obdivuje jej humanistické posolstvo. Orchester vstupuje „do
deja“ najskôr mysteriózne, vo farebných premenlivých plochách vzletne nesených
akordov. Postupne však tragiku a absurdnosť textov komentujú drásavé akordy, v Piatom
zastavení syčanie perkusií napodobňuje
zvuky strojov (Simone dlhodobo skúmala zúfalé životné podmienky ľudí
pracujúcich za bežiacim pásom), a v Jedenástom zastavení sú to vyložene protivojnové
gestá a desivé inštrumentálne výpady. V Trinástom zastavení sa Simone
fatalisticky stotožňuje s Kristovým utrpením. Hudba dokonale komentuje libreto
diela, kvíliace glissandá vedú k tlmeným hrozbám a totálnej deštrukcii
hudby, aby vzápätí v grotesknej absurdnosti opäť povstala z ničoty, ale
nie je tu núdza i o rozsiahle lyrické, zádumčivé plochy. Za pozornosť
stojí i i krásny dialóg Dawn Upshaw s hobojom v Siedmom
zastavení, či filozofické rozjímanie za sprievodu harfy, gongov, činelov a zvonov.
La Passion de Simone predstavuje
mnohovrstevné, dokonale žánrovo zvládnuté dielo, ktorého vynikajúce, poetické
libreto dáva priestor znelej francúzštine (Upshaw a Blanc niekedy
deklamujú súčasne) a ktorého hudba napriek tragike príbehu sa neutápa
v depresii, ale znie podmanivo a vrúcne. Plastický obraz postavy mladej
filozofky, prelínajúce sa plochy teplého, chvejivého zvuku, originálne harmónie
a kryštalická farebnosť robia z tohto diela Kaije Saariaho skvelý
hudobný počin, ktorý si určite treba vychutnať, navyše vo výbornej kvalite SACD.
Pre časopis Hudobný život, č.7-8/2013, str.55-56 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára