Moderato
cantabile
Anja Lechner
François Couturier
ECM 2014
Umelecké cesty nemeckej violončelistky
Anje Lechner a francúzskeho klaviristu Françoisa Couturiera sa už vo
vydavateľstve ECM niekoľkokrát stretli. Dva spoločné albumy pod hlavičkou zoskupenia
Tarkovsky Quartet priniesli projekt na pokraji klasiky, jazzu a improvizácie,
t.j. oblastí, ktorým sa obaja s obľubou venujú. Ich nový duo - projekt,
album Moderato cantabile, je nahrávkou,
ktorá je pozoruhodná vo viacerých smeroch. Prináša hudbu troch autorov, ktorí
všetci prežili časť života v 19. i 20.storočí a ktorí pôsobili
trochu v ústraní hlavného skladateľského i percepčného prúdu, dodnes
sú vnímaní okrajovo a ich tvorba nie je plne zmapovaná, reflektovaná
a docenená. CD tak predstavuje hudbu tajomného Georga Gurdjieffa, ktorý bol
skôr filozofom, spisovateľom a duchovným vodcom, než hudobníkom (svoje
diela skladal v spolupráci s ruským skladateľom Thomasom de Hartmannom).
Gurdjieffa si Anja Lechner nepochybne vybrala i pre obrovský úspech svojho
albumu Chants, Hymns and Dances práve
s dielami tohto žánrovo nezaraditeľného autora. Okrem neho sa na albume nachádzajú i diela arménskeho
barda národnej hudby Komitasa Vargapeta a španielskeho miniaturistu
Federica Mompou. Ide o prekvapivo homogénnu dramaturgiu, hoci nie je
jasné, do akej miery Couturier a Lechner prepracovali pôvodné partitúry do
pomerne uhladenej a zvukovo „štíhlej“ verzie pre klavír a violončelo.
Názov albumu je však výstižný. Všetky skladby plynú v miernom tempe bez
väčších vzruchov, prinášajú záblesky exotiky, religióznej hudby, ľudovej hudby
Stredného Východu a Ruska, či v prípade Federica Mompou inšpirácie,
ktoré zreteľne pochádzajú z tvorby Ravela, Faurého a Satieho. Moderato cantabile je prehliadkou jemnej,
delikátnej, väčšinou tonálnej hudby, ktorá osciluje niekde medzi klasickou
komornou hudbou, salónnou hudbou, etno improvizáciami s presahmi do trochu
naivistického insitného hudobného sveta, ktorý bol skôr určený pre úzky okruh
zasvätencov, než pre širokospektrálne dobové publikum. Výnimku tvoria dve
Couturierove „odvážnejšie“ skladby: mozaikovitá Soleil rouge a aleatorická Papillons,
skladba s flažoletmi pripomínajúcimi zvuk fujary, ktorá sa postupne stransformuje na akúsi alúziu dobového tanca. Vo väčšine skladieb sa
ujíma líderskej role Anja Lechner, hlavne v smelých improvizovaných
pasážach, kým Couturier svojou krehkou
hrou vytvára bohaté, tajuplné harmonické podklady. Najsilnejší dojem asi
zanechá Gurdjieffova jemná Sayyid chant,
evokujúca „janáčkovské“ impresie a vzdialené citácie ruskej ľudovej piesne
zmiešané s exotikou, ktoré tento mystický autor z rusko – grécko -
arménskej rodiny výdatne využíval. Komitasove arménske vplyvy sú badateľné v jeho
diele Chinar es, so svojou čistotou
a priehľadnou textúrou, pripomínajúcou jednoduchú pieseň s pravidelne
sa striedajúcim tónorodom. Diela Federica Mompou predstavujú voľné, jemné
fantázie plné improvizácie, vrúcnej lyriky a prvkov salónnej hudby, ako
napríklad zasnená preludická Musica callada.
Jeho extatická a virtuózna
skladba Fêtes lointaines i záverečná Impresiones intimas VIII Secreto,
plná pôvabných, melancholických
línií, tento výnimočný album uzatvárajú. Moderato
cantabile je prehliadkou napoly zabudnutej a, našťastie, znovu objavovanej
hudby, ktorá skvele spája európsku klasiku s exotikou.
Pre časopis Hudobný život č.9/2014, str. 36-37 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára