piatok 26. septembra 2014

Recenzia CD Lechner - Couturier : Moderato cantabile




Moderato cantabile
Anja Lechner
François Couturier
ECM 2014

Umelecké cesty nemeckej violončelistky Anje Lechner a francúzskeho klaviristu Françoisa Couturiera sa už vo vydavateľstve ECM niekoľkokrát stretli. Dva spoločné albumy pod hlavičkou zoskupenia Tarkovsky Quartet priniesli projekt na pokraji klasiky, jazzu a improvizácie, t.j. oblastí, ktorým sa obaja s obľubou venujú. Ich nový duo - projekt, album Moderato cantabile, je nahrávkou, ktorá je pozoruhodná vo viacerých smeroch. Prináša hudbu troch autorov, ktorí všetci prežili časť života v 19. i 20.storočí a ktorí pôsobili trochu v ústraní hlavného skladateľského i percepčného prúdu, dodnes sú vnímaní okrajovo a ich tvorba nie je plne zmapovaná, reflektovaná a docenená. CD tak predstavuje hudbu tajomného Georga Gurdjieffa, ktorý bol skôr filozofom, spisovateľom a duchovným vodcom, než hudobníkom (svoje diela skladal v spolupráci s ruským skladateľom Thomasom de Hartmannom). Gurdjieffa si Anja Lechner nepochybne vybrala i pre obrovský úspech svojho albumu Chants, Hymns and Dances práve s dielami tohto žánrovo nezaraditeľného autora. Okrem  neho sa na albume nachádzajú i diela arménskeho barda národnej hudby Komitasa Vargapeta a španielskeho miniaturistu Federica Mompou. Ide o prekvapivo homogénnu dramaturgiu, hoci nie je jasné, do akej miery Couturier a Lechner prepracovali pôvodné partitúry do pomerne uhladenej a zvukovo „štíhlej“ verzie pre klavír a violončelo. Názov albumu je však výstižný. Všetky skladby plynú v miernom tempe bez väčších vzruchov, prinášajú záblesky exotiky, religióznej hudby, ľudovej hudby Stredného Východu a Ruska, či v prípade Federica Mompou inšpirácie, ktoré zreteľne pochádzajú z tvorby Ravela, Faurého a Satieho. Moderato cantabile je prehliadkou jemnej, delikátnej, väčšinou tonálnej hudby, ktorá osciluje niekde medzi klasickou komornou hudbou, salónnou hudbou, etno improvizáciami s presahmi do trochu naivistického insitného hudobného sveta, ktorý bol skôr určený pre úzky okruh zasvätencov, než pre širokospektrálne dobové publikum. Výnimku tvoria dve Couturierove „odvážnejšie“ skladby: mozaikovitá Soleil rouge a aleatorická Papillons, skladba s flažoletmi pripomínajúcimi zvuk fujary, ktorá sa postupne  stransformuje na akúsi  alúziu dobového tanca. Vo väčšine skladieb sa ujíma líderskej role Anja Lechner, hlavne v smelých improvizovaných pasážach, kým Couturier  svojou krehkou hrou vytvára bohaté, tajuplné harmonické podklady. Najsilnejší dojem asi zanechá Gurdjieffova jemná Sayyid chant, evokujúca „janáčkovské“ impresie a vzdialené citácie ruskej ľudovej piesne zmiešané s exotikou, ktoré tento mystický autor z rusko – grécko - arménskej rodiny výdatne využíval. Komitasove arménske vplyvy sú badateľné v jeho diele Chinar es, so svojou čistotou a priehľadnou textúrou, pripomínajúcou jednoduchú pieseň s pravidelne sa striedajúcim tónorodom. Diela Federica Mompou predstavujú voľné, jemné fantázie plné improvizácie, vrúcnej lyriky a prvkov salónnej hudby, ako napríklad zasnená preludická Musica callada. Jeho extatická a virtuózna skladba  Fêtes lointaines i záverečná Impresiones intimas VIII Secreto, plná pôvabných, melancholických línií, tento výnimočný album uzatvárajú. Moderato cantabile je prehliadkou napoly zabudnutej a, našťastie,  znovu objavovanej hudby, ktorá skvele spája európsku klasiku s exotikou.


Pre časopis Hudobný život č.9/2014, str. 36-37 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára