No.8
Stunt Records, 2008/ Hevhetia
Dánska speváčka s americkými koreňmi Caroline Henderson nedávno prezentovala svoj nový album s jednoduchým názvom No.8.Toto CD je ďalším horúcim ohnivkom v jej skvostnej sérii nahrávok, ktoré vydala v posledných rokoch a ktoré sa stretli s nevídaným ohlasom. Do štúdia si pozvala výborných dánskych inštrumentalistov, ktorí skvele zaranžovali prevzaté skladby od Cole Portera, Irvinga Berlina alebo Georgea Gershwina. Bubeník Mikkel Hess a basista Anders Christensen sú zároveň autormi dvoch skladieb. Okrem nich dopĺňa zostavu klavirista a organista Nikolaj Hess. Prejav Caroline Henderson je nezameniteľný a vyniká i v náročnej konkurencii škandinávskych vokalistiek, jej devízou je hlboký, sýty hlas tmavej farby s osobitým frázovaním, s mierne drsným afektom, s nedbanlivou ľahostajnosťou kabaretnej speváčky 30. rokov, ale pritom v modernom a civilnom poňatí bez zbytočného preromantizovania vokálneho prejavu. Piesne sa od seba výrazne odlišujú charakterom i aranžmánmi, čo je hodená rukavica všetkým rovnako znejúcim "baladickým" albumom, ponúkajúcim jednotvárnu melancholickú náladu. Pri počúvaní tohto albumu sa nebudete nudiť ani na okamih. Pozoruhodná je i nepredimenzovaná minutáž jednotlivých piesní. Tie majú tri, niekedy dokonca len niečo cez dve minúty, počas ktorých dokáže Henderson načrtnúť jedinečnú atmosféru ako v bizarnom hudobnom skicári a vzápätí snová atmosféra rýchlo vyprchá a rozplynie sa bez sentimentu a repetitívnosti. Aranžmány sú decentné, "diétne" dávkované, starosvetsky elegantné, často znie iba organ a bicie, ktoré spolu deklamovaným spevom Caroline vytvárajú magickú náladu. Skvelé dychové vstupy v Gershwinovom But Not For Me a zvláštne melancholické Everywhere od Andersa Christensena iba podčiarkujú osobitú náladovosť a ilúziu vokálneho koncertu v klube. Tento album možno neprekoná jej slávny (a podľa mňa úplne najlepší) album Love or Nothin´ alebo Don´t explain, čo je dané aj tým, že na novom albume sa Henderson autorsky prakticky nepodieľa, kým na predošlých albumoch zaujala práve svojím osobitým autorským prínosom. Ale pre tých, čo majú radi skvelú hudbu v netradičných aranžmánoch, ponúka nahrávka bohatú a náročnú dramaturgiu hudobných klenotov.
Pre časopis Hudba, číslo IV./ 2008 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára