sobota 9. apríla 2011

Recenzia CD Theo Bleckmann : Kneebody

Theo Bleckmann
Kneebody
Winter&Winter, 2008/ Hevhetia

Tvorba skvelého amerického skladateľa Charlesa Ivesa je dodnes neprávom považovaná v akademických kruhoch za výstredný experiment a čudácke novátorstvo. Jeho dielo je však prejavom génia a pozoruhodnej schopnosti absorbovať nekonečné množstvo žánrovo rôznorodých vplyvov. Spracovať dvanásť z jeho piesní sa na tomto albume podujal spevák Theo Bleckmann spoločne s kapelou Kneebody. Východiskom pre interpretov bola originálna Ivesova hudobná a textová predloha, ktorú upravili do nového, alternatívneho kontextu. Kapela Kneebody pritom neváhala siahnuť po modernom elektronickom zvuku, ruchoch a rockovo drsných aranžmánoch, Ivesove piesne sú však upravené veľmi transparentne, ľahko a s veľkou dávkou pôvabu. Kneebody namiesto toho, aby plochu albumu zahltili vlnami hluku a efektov, vytvárajú skôr psychedelické, nežné rozsiahle polia pomaly sa presúvajúceho zvuku, na ktorom Bleckmann trpezlivo stavia svoje civilne spievané frázy. Obzvlášť krásne sú piesne Feldeinsamkeit a Weil auf mir spievané v nemčine alebo naliehavá At the River či bujaro rozpustilá Waltz. Nechýbajú ani tradičné ivesovské hudobné prvky - ozveny cirkusu, parády, dychovky, pochody, veselice a  miešanie rôznych žánrov a tónin súčasne. Niektoré piesne sú hardrockovo razantné a hlučné, ale väčšina albumu sa pohybuje v priestore krehkej a hĺbavej meditácie. Napomáhajú tomu aj texty viacerých piesní, ktoré vedú pomyselný dialóg s Bohom a poeticky skúmajú existenčné otázky človeka (viaceré otextoval sám Ives a ich skratkovitá priamočiarosť je desivo úprimná, takou je i posledná veta piesne The Cage - Klietka : "Takto vyzerá život?"). Okrem Thea Bleckmanna treba z hráčov ešte vyzdvihnúť najmä výkon Adama Benjamina, ktorý sa pohybuje na klavíri a syntetizátoroch v naozaj mystických tónových hĺbkach. Z výkonu celej kapely je cítiť rešpekt k velikánovi americkej kultúry, ktorý je paradoxne i polstoročie po svojej smrti považovaný za súčasného autora. Väčší hold svojej tvorbe, než je tento album, si Ives ani nemohol želať.

Pre časopis Hudba, číslo IV./2008 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára