Arco Diva, 2008/ Hevhetia
Tento album, plný francúzskych skladateľských mien, hoci nie príliš frekventovaných, prináša takmer osemdesiat minút pôvabnej a farebnej hudby pre sláčikové kvarteto, flautu a harfu. Ojedinelé komorné zoskupenie naplno predstaví svoju farebnú paletu už v Kvintete č.2 Jeana Francaixa, na ktorého talent svojho času upozornil už Maurice Ravel. Je to hravá, vtipná štvorčasťová skladba, plná krásnych hudobných momentov a farebných detailov. Flautista Carlo Jans tu, podobne ako v ďalších skladbách exceluje a predvádza neskutočné tónové kvality a interpretačnú invenciu. Náročný harfový part je výzvou pre Kateřinu Englichovú, ktorá s flautou vedie dialóg na najvyššej úrovni a predvádza majstrovské ovládanie práce s detailom a cit pre krehké melodické línie. Skladba Suite Basque Charlesa Bordesa je prekvapujúco nahraná vo svetovej premiére, keďže ide o naozaj atraktívnu skladbu, ovplyvnenú harmóniou a zvláštnosťami baskickej hudby, napríklad jej typickým 5/8 metrom. Suita znie v trochu tmavších farbách než Francaixovo kvinteto, napriek tomu ju už po prvom počutí jej tanečné prvky, razancia, ale i spevná lyrika pasujú na zvukovú delikatesu, ktorá sa rýchlo neopočúva. Interpretácia diela je opäť prvotriedna. Súbor hrá dynamicky, flauta a harfa organicky zapadajú do zvuku sláčikového kvarteta a vytvárajú skvelý, bohatý a homogénny zvuk. To isté platí o interpretácii Suity Vincenta d ´Indyho, ktorá čerpá inšpiráciu z formy barokovej suity. Dielo bizarne mixuje zvuk baroka a romantizmu, a je tak istým spôsobom exotickým príspevkom autora k neskororomantickému hudobnému mysleniu. Organista Henri Pierné, žiak Césara Francka, posunul hudbu pre toto nástrojové zloženie ešte ďalej, smerom k impresionizmu a v skladbe Voyage au "Pays du Tendre" farebné plochy spolu s úchvatnou virtuozitou (najmä flautový part) "pošlú" poslucháča na výlet do farebných snov, a to bez použitia nedovolených podporných prostriedkov. Album uzatvára Chant de Linos skladateľa André Joliveta, mystické a expresívne dielo plné koloritu a dôrazného využívania zvuku flauty. Táto nahrávka je relaxom a pohodou pre náročné uši, je to ale zároveň ohňostroj mimoriadnych hráčskych výkonov, majstrovská interpretácia hudby, ktorá samu seba neberie až tak vážne.
Pre časopis Hudba, číslo II. - III/ 2008 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára