štvrtok 7. apríla 2011

Recenzia CD Daniel Zamir : I Believe

Daniel Zamir
I Believe
Tzadik, 2008/ Hevhetia

I Believe je už v poradí štvrtým albumom, ktorý nahral mladý izraelský saxofonista Daniel Zamir pre vydavateľstvo Tzadik. Zamira charakterizuje silná spätosť so židovskou hudobnou tradíciou, prepojená s jazzovými prvkami. Z desiatich skladieb na CD je šesť Zamirových, zvyšné sú židovské tradicionály, ako ich spievali a hrali uznávaní rabíni. Zamirove skladby sú veľmi emocionálne a v podtexte je cítiť jeho snaha o hudobné vyjadrenie vzťahu k Bohu. Dokonca i buklet obsahuje vrúcne a oduševnené autorove vyznania. Pokiaľ ide o samotnú hudbu, v rámci pomerne uzatvorenej konzervatívnej formy sa Zamir pohybuje voľne a nespútane a jeho divoké improvizácie hraničia s odviazanosťou chasidských hudobných fanatikov. "Pozadie" mu robí legendárna zostava Tzadiku - Uri Caine na klavíri, Greg Cohen na kontrabase a Joey Baron na bicích. Títo hudobníci dokážu absolútne precízne dopĺňať Zamirove úlety do sveta fantázie a dokážu hravo a plynulo prechádzať cez rôzne žánre, od klezmeru a jazzu až k voľnej improvizácii. Niektoré skladby sú vyslovene drsnou zvukovou "džungľou", kde prevažuje kvíliaci sopránsaxofón, iné sú zasa krehkými a vzdušnými baladami nepokojnej, blúdiacej muzikantskej duše. Ak si človek zvykne na to, že Zamir je stále schválne akoby "nad tónom", zvuk tohto albumu mu učaruje. Zamir sa totiž stále akoby snažil napodobniť zvuk šalmaju a jazýčkových nástrojov Blízkeho východu a saxofón v jeho rukách znie veľmi "etno". Zvyšok kapely ale tieto etno tendencie vyvažuje, posúva nahrávku skôr do jazzového prostredia a dáva jej patričný nadhľad. Zamir je technicky a výrazovo bezchybný a dokáže neuveriteľne improvizovať, ale ak je to potrebné, vie byť decentný a nenápadne splynúť so zvyškom kapely. Celkovo je tento album príjemnou a vyváženou kombináciou precítenej duchovnej tradície a odviazaného klubového hrania.

Pre časopis Hudba, číslo, IV./2008 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára