Recenzia CD Gloria Cheng : Piano Music of Salonen, Stucky and Lutoslawski

Gloria Cheng
Piano Music of Salonen, Stucky and Lutoslawski
Telarc, 2008 / Divyd

Nahrávok súčasnej klavírnej tvorby nie je nikdy dosť. Ťažkopádne a takmer storočie trvajúce "uviaznutie" repertoáru väčšiny koncertných klaviristov v osídlach klasicko - romantických diel bolo na jednej strane pochopiteľné, keďže hudobné vzdelávanie v rámci tonálneho myslenia je s klavírom neodmysliteľne späté, na strane druhej je očividné, že tolerancia promotérov väčšiny zásadných svetových festivalov, až na výnimky, končí pri Prokofievovi, Šostakovičovi a Debussym. Medzi klaviristov, ktorí sa naopak venujú iba súčasnej hudbe, patrí aj Gloria Cheng. Osobne spolupracovala s Witoldom Lutoslawským, Johnom Adamsom, Pierrom Boulezom, Georgeom Crumbom alebo Terrym Rileym. Na tomto albume prináša diela, z ktorých väčšinu nahrala vo svetovej premiére. Je to úvodná minisuita Four Album Leaves a záverečná Three Little Variations for David od skladateľa Stevena Stuckyho, mimochodom držiteľa Pulitzerovej ceny za hudbu v roku 2005, ktorého čisté a hravé kompozície rozvíjajú priamočiare nápady bez rozsiahlejšieho rozvádzania. Závažným dielom na nahrávke je Sonáta pre klavír od Witolda Lutoslawského, ktorý ju napísal v roku 1934 ešte ako dvadsaťjedenročný študent. Toto rané dielo neskoršieho geniálneho experimentátora je prekvapujúca, veľkolepá skladba, čerpajúca hudobné prvky čiastočne z impresionizmu a stále pevne ukotvená v rozšírenej tonalite. Hudobný materiál tu Lutoslawski spracúva v podstate v klasickej forme. Skladba je plná farieb a vplyvy francúzskej hudby i napríklad Szymanowského sú tu dobre badateľné. Tretím autorom zastúpeným na tomto albume je Fín Esa-Pekka Salonen, ktorý je vďaka svojmu "šéfovaniu" v Los Angeles Philharmony Orchestra stále považovaný hlavne za skvelého dirigenta.O jeho výnimočných skladateľských kvalitách presviedča jeho skladba Yta II, rovnako ako Tri prelúdiá a dielo Dichotomie. Sú to skladby plné nervnej energie a drobných zmien na rozsiahlych plochách, vyžadujúce brilantnú prstovú techniku. Gloria Cheng takouto technikou disponuje. V Stuckyho drobných skladbičkách i v Salonenových technických a  "mechanistických" pasážach hrá zreteľne a strhujúco. Polyrytmické a viacvrstvové úseky sú čitateľné a precízne. K úplnej dokonalosti mi v Lutoslawského sonáte trochu chýbali väčšie dynamické vrcholy, výraznejšia plasticita, vrúcnosť a lepšie vykreslenie jednotlivých hlasov. Ale interpretácia ťažkej, takmer tridsaťminútovej skladby je inak prvotriedna a je škoda, že sa o tomto diele v širších hudobných kruhoch doteraz príliš nevedelo. Nahrávka bude prekvapením pre všetkých, ktorí si mysleli, že súčasná klavírna hudba je nudná alebo nepočúvateľná. Skvelé diela Stuckyho a Salonena, ktoré sa spoločne hlásia k Lutoslawského hudobnému odkazu, sú v interpretácii Glorie Cheng vynikajúcim príkladom kvalitnej súčasnej hudby.

Pre časopis Hudba, číslo II.-III. / 2008 napísal Peter Katina