piatok 27. mája 2011

Recenzia CD Beat Furrer : Streichquartett Nr.3

Beat Furrer
Streichquartett Nr.3
KNM Berlin
Kairos 2010/ distribúcia Hevhetia

Nová nahrávka súčasného švajčiarskeho skladateľa Beata Furrera dokazuje, že jeho hudba je vzrušujúcim a objavným vesmírom, v ktorom na základe prísnej konštrukčnej práce vznikajú diela veľkolepých proporcií naplnené pozoruhodnými zvukovými elementmi. Album obsahuje jediné dielo, Furrerovo Sláčikové kvarteto č.3. Je to monumentálna, monolitická jednočasťová skladba, ktorú napísal v roku 2004 pre Arditti Quartet. Kvarteto je rozdelené na šesť" trackov" s konkrétnym počtom taktov. Celé dielo vychádza z extrémne limitovaného hudobného materiálu. Úvodné minúty prinášajú hudbu v stave takmer úplnej paralýzy, znejú ojedinelé zvuky, ruchy, vysoké tóny a glissandá a poslucháč pociťuje absenciu akéhokoľvek jednotiaceho centra. Postupne proces akoby "vstával z popola" a jednotlivé zvukové prvky dostávajú výraznú pulzáciu. Textúra sa zahusťuje a glissandová štruktúra a chromatické pasáže sa začínajú rýchlo striedať a stupňovať. Približne v dvoch tretinách skladby začne harmonická štruktúra nadobúdať prekvapivo tonálne kontúry, izolované tóny sa sústreďujú do výrazného harmonického centra a mozaikovité čriepky sa skladajú do presnej citácie protestantského chorálu pochádzajúceho zo šestnásteho storočia, ktorý je vytvorený na text Žalmu 22. Citácia chorálu je logická, nenásilná a prirodzene vychádza z predošlého hudobného vývoja skladby. Vo veľkolepom oblúku sa následne skladba s použitím pizzicata uzatvára a vracia sa do východiskovej paralýzy. Furrerovu hudbu charakterizuje využívanie naratívnych prostriedkov (veľkolepá forma zosobňuje príbeh, motív je elementom rozprávania), pričom montáž motívov vychádzajúcich z minimálneho hudobného materiálu do rozsiahlej formy je zároveň veľkou výzvou pre autora pokiaľ ide o formovú výstavbu a súdržnosť kompozície. Dielo interpretuje KNM Quartet, ktorý je súčasťou väčšieho zoskupenia KNM Berlin (Kammerensemble Neue Musik Berlin). Súbor hrá s enormnou empatiou a nasadením a náročné zvukové koláže, glissandá, nehudobné zvuky a najmä nesmierne komplikovanú rytmiku diela predvádza v naozaj parádnom podaní. Do rozsiahlych úsekov, kde sa zdanlivo nič nedeje a do ticha znejú izolované zvuky, vnáša napätie a vyše päťdesiatminútovú kompozíciu dokáže vygradovať do desivých vrcholov a postupne upokojiť hudbu vracajúcu sa k prvotnému obrazu plnému "stratených" smutných tónov sláčikových nástrojov. Tie sa v samom závere musia vysporiadať s úplnou "nekompatibilitou" a osamelosťou vlastného partu voči ostatným. Táto výborná nahrávka rozhodne stojí za pozornosť a opätovné počúvanie.

Pre časopis Hudobný život, číslo 3/ 2011 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára