sobota 26. marca 2011

Recenzia CD Mozdzer/ Danielsson/ Fresco : Between Us And the Light

Mozdzer, Danielsson, Fresco
Between Us And the Light
Outside Music, 2006/ Hevhetia

Album Between Us And the Light nahralo trio Mozdzer, Danielsson, Fresco po megaúspechu ich prvého albumu The Time a tento album naň koncepčne a výrazovo nadväzuje. Istý posun tu predsa len badať, už v tom, že sa na albume autorsky oveľa výraznejšie presadil perkusionista Zohar Fresco, ktorý je autorom až štyroch skladieb. Jeho prínos je evidentný už v prvej, Mozdzerovej skladbe Requiem 18/9 s použitím množstva rozličných perkusií, hlavne v hlbšom farebnom registri. Je to predzvesť mierne orientálneho nádychu celého albumu. Druhá Mozdzerova skladba Light Up The Lie je čisto o impresii, akoby poznačená "ľahkou múzou", nezáväzne sa pohráva s hudobnými nápadmi v spoločnej improvizácii. V Ex Ego sa na podklade exotických rytmov a violončela pomaly rozvíja spoločná meditácia. Nasledujúce kompozície The O, Adama a Abraham´s Bells spája Zoharov melancholický vokálny prejav, skladba Adama poslucháča uchváti virtuóznym perkusionistickým úvodným sólom a neskôr Mozdzerovou hrou variácií v duchu starého chorálu na syntetizátore. Abrahámove zvony obsahujú okrem spevu a minimalistických efektov hudobnej drobnokresby prvky polytonality, inšpiráciu chorálnou hudbou a Orientom a trochu mi pripomínajú tvorbu skvelého Tunisana Anouara Brahema. Lars Danielsson je na nahrávke zastúpený iba dvoma skladbami, ktoré ale stoja za to. Psalmem je nádherná, čistá kompozícia, kde sa vzájomne dopĺňajú Danielssonova pizzicatová hra na violončele a Mozdzerove delikátne majstrovstvo a cit pre detail i farbu. Škoda, že práve skladby Adama a Psalmem neboli zaradené na výberový album tria, aj keď rozumiem časopriestorovej obmedzenosti "výberovky". Danielssonova ďalšia skladba Eden prináša rozsiahle zasnené zvukové plochy a Mozdzerova Pub 700 (Between Us and the Light) obsahuje hravé ponášky na rozladený barový klavír a náladu nokturna. Na záver disku ešte zaznie rozšírená verzia Abraham´s Bells. Ak mám porovnávať tento album s predošlým The Time, je možno viac mystický, introvertnejší a exotickejší, poslucháčsky o stupienok náročnejší a výborne funguje na kontraste krehkej Mozdzerovej lyriky, obsahovo pevne ukotvenej v klasickej hudbe, Danielssonovej kompozičnej schopnosti priamočiarej melodiky i pri hre na kontrabase a violončele a Frescovom farebnom stvárnení rozsiahlych meditatívnych plôch a orientálnej bezčasovosti a zároveň dravej, nepokojnej jazzovej motoriky.

Pre časopis Hudba, číslo I.Q/ 2008 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára