Recenzia CD Sto múch : Z hrušky dole

Sto múch
Z hrušky dole
Hevhetia, 2007

Po počiatočnej nedôvere, vyplývajúcej z názvu kapely (aké muchy a prečo ich je sto?) som zažil kultúrny šok priamo vo svojej obývačke. Až neskôr som sa dozvedel, že z pôvodného anglofilského smerovania kapely Too Much a šťastnou intervenciou Andreja Šebana sa Sto múch vydalo podľa tým správnym smerom. Prvé CD amatérskej banskobystrickej skupiny, ktorá vznikla v roku 2005, je parádny nárez. Sami sa označujú za ekologický funky- underground, v ktorom dominujú horehronsko- podpolianske vplyvy, alebo skrátene "hit-hop". Svojho lídra a autora väčšiny hudby Juraja Hašku označujú za náčelníka a majú pozoruhodnú web stránku s odkazom "killing me softly", kde si môžete odskúšať, ako sa zabíjajú muchy. Na disku je štrnásť piesní, ktorých texty sa zaoberajú všednými ľudskými starosťami, hlavne láskou a zvádzaním s využitím ľudovej dvojzmyselnosti textov, voľného času, pľuzgiermi, bylinkami, zvieratami a ženským telom. O produkciu sa postaral Andrej Šeban, ktorý účinkuje aj ako hudobný hosť a jeho prítomnosť je pozitívne cítiť. Pri všetkých tých slovenských popových exkrementoch je naozaj úľava pustiť si tento disk. Svieža hudba, "našlapaný" zvuk, naozaj dobré "dychy", skvelé aranžmány, pohoda, radosť z hry a pritom inteligentný prejav. Nespomínam si, kedy som naposledy v slovenskej hudbe počul taký jednotu hudby a textu. Trochu mi to pripomína excelentnú spoluprácu Lasica - Filip alebo Lasica -  Lipa. Hudba text komentuje, paroduje, imituje, žije "svoj život" naplno, ale neberie sa príliš vážne. nenadarmo je skladba Kúpil som si Rhodes venovaná Jarovi Filipovi, aj s citáciou jeho piesne Cez okno. Balada Milenci v masle mi evokuje krásny retro pocit, ako z  muzikálu zo 70. rokov. Pieseň Ženské Body recykluje slovenský folklór spôsobom, za aký by sa nemuseli hanbiť ani "veľkí recyklátori" akéhokoľvek ľudového umenia z amerického vydavateľstva Tzadik. Mimochodom, táto skladba mi pripomína skupinu Zakarya z Tzadiku. Väčšina piesní má mierny funkový nádych, svižne ho  však strieda insitná naivita s kvázi divadelnou deklamáciou. Skvelé vypointované texty od najrôznejších autorov (okrem členov skupiny tu figuruje i M.Rázusová - Martáková alebo preklad Spevov Červenokožcov) vám definitívne zdvihnú náladu a budete sa dobre baviť. Prinútia vás však aj k zamysleniu. Dôležité je ešte dodať, že dizajn albumu je to najkrajšie, čo u nás za posledné roky vzniklo. Keď doznie záverečná lasicovská balada o využití byliniek v intímnej sfére, v atmosfére čajového oparu sa prebudíte zo snenia do krutej reality. Tento disk je "pecka".

Pre časopis Hudba číslo III.Q/ 2007 napísal Peter Katina