streda 23. marca 2011

Recenzia CD Lisa Bielawa : A Handful of World

Lisa Bielawa
A Handful of World
Tzadik, 2007/ Hevhetia

Na to, aká je skladateľka Lisa Bielawa mladá, dokázala vo svojom umeleckom živote naozaj dosť. Hrá na husliach, klavíri, spieva, komponuje a po presťahovaní sa z rodného San Francisca do New Yorku sa stala členkou súboru Philipa Glassa. Organizuje hudobný festival Mata, zameraný na uvádzanie diel mladých autorov a súčasne je dvornou skladateľkou súboru Boston Modern Orchestra Project, ktorý nahráva jej orchestrálne skladby. Jej debutový album A Handful of World je zameraný na vokálnu tvorbu v troch odlišných dimenziách. Prvou skladbou je cyklus Kafka Songs pre husle a hlas. Dielo má sedem častí a autorkinou požiadavkou je "one performer", teda huslista a spevák v jednej osobe. Túto náročnú úlohu Lisa zverila Carle Kihlstedtovej a myslím si, že to neoľutovala. Kihlstedt hrá a spieva komplikovaný hudobný text brilantne a mimoriadne emocionálne,. Každý inštrumentalista, ktorý bol niekedy "nútený" súčasne s hrou i spievať, si vie predstaviť, aké to je, intonovať po melodickej i rytmickej stránke často úplne odlišné línie. Bielawu inšpirovali Kafkove texty k intímnemu, veľmi hĺbavému ponoru do metafyziky a krehkej zvukovej krásy. Melodické linky huslí a hlasu blúdia, pohybujú sa zdanlivo nezávisle, hľadajú sa a glissandovo skĺzavajú z disharmónie a "stretávajú" sa v krásnych súzvukoch. Živelný vokálny prejav Carly Kihlstedtovej mi svojím hlbokým nádychom do fráz a jačavými falzetovými výškami miestami pripomína Bjork. Tu však, samozrejme, nejde o komerčný projekt, ale práve naopak, o diskrétnu, vysoko sofistikovanú záležitosť súčasnej hudby. Vypätých miest v hudbe je podstatne menej, prevažuje meditatívna poloha a sústredenie sa na vnútorný obsah. Druhou skladbou je Lamentations For A City pre zbor a anglický roh. Ide o výnimočné dielo v interpretácii Cerddorion Vocal Ensemble a Jacqueline Leclair ako sólistky na anglickom rohu. Dielo vzniklo na základe biblických Jeremiášových Lamentácií nad zničením Jeruzalema. Bielawa píše svoje skladby vždy podľa literárnej predlohy a inšpirácie, keďže vyštudovala literatúru na Yale University. Táto skladba v sebe kombinuje klasický harmonický princíp s avantgardnými prejavmi, ako je šepot a krik zboristov na vypätých miestach, pripomínajúci ruch v chráme a ich spájanie s klasickým spevom. Namiesto očakávanej židovskej exotiky však skladba skôr inklinuje ku kresťanskej liturgii a prvkom gregoriánskeho chorálu. Bielawa hojne využíva modalitu a vrstvenie harmónií na seba. Jej "silnými" intervalmi sú kvarta a kvinta a s obľubou používa alúzie na stredovekú hudobnú estetiku. Anglický roh ako jediný nástroj komentujúci "udalosti" v zbore je famózne a citlivo zakomponovaný do hudobného pradiva filozofických kontemplácií. Lamentácie sú klasickým a avantgarným dielom zároveň. Poslednou skladbou tohto albumu je A Collective Cleansing pre hlas multi-trackovaný digitálnym procesorom, ktorý vytvorila a nahrala Lisa Bielawa na objednávku pre videoinštaláciu rovnakého názvu. Jej hlas je procesorom spracovaný tak, že vytvára k pôvodnej zvukovej stope akýsi protihlas mnohonásobným zmnožením a variovaním hudobného materiálu. Procesor mení farbu jej hlasu ale kompozične podlieha prísnym hudobným štruktúram autorky. Zreteľne tu cítiť príklon k modalite a k prvkom keltskej ľudovej hudby v osobitej melodike, harmónii ale aj v spôsobe, akým Bielawa spieva. Má trochu jasnejší hlas ako Kihlstedt, ale tiež veľmi "prírodný", hrdelný a skvelý znelý prejav a výraz. Súdiac podľa toho, akými kompozičnými kvalitami disponuje Lisa Bielawa, nemusíme mať o vývoj súčasnej hudby veľké obavy. Jej hudba je moderná, nápaditá, obsahovo hodnotná a krásna. Ešte o nej budeme počuť.

Pre časopis Hudba, číslo I.Q/ 2008 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára