pondelok 14. marca 2011

Recenzia CD Gaudi/ Nusrat Fateh Ali Khan : Dub Qawwali

Gaudi + Nusrat Fateh Ali Khan
Dub Qawwali
Six Degrees Records, 2007/ Hevhetia

V našich končinách prakticky neznámy, ale vo východnej kultúre absolútny guru špecifického starobylého štýlu spievania pod názvom qawwali - Nusrat Fateh Ali Khan, spieva spôsobom, aký sa praktizoval po generácie v kultúre Perzie. Nusrat pochádzal z Pakistanu a hoci zomrel už pred desiatimi rokmi, vo východnom svete je pre svoju popularitu bez zveličovania prezývaný aj "Elvis Východu" alebo "Bob Marley Pakistanu". Mimochodom, participoval na vyše stodvadsiatich albumoch a predal ich viac než Elvis a Bobo dohromady. Spolupracoval okrem iného s Eddiem Vedderom a Timom Robinsom na soundtracku k filmu Dead Man Walking, s Petrom Gabrielom na projekte Passion - hudbe k filmu Posledné pokušenie Krista. Na jeho počesť teraz renomovaný britský producent a DJ Gaudi použil staré analógové nahrávky Nusratovho vokálu, nahrané v 60. a 70. rokoch a zmixoval ich v štýle reggae a dub. Táto kombinácia znie podozrivo, ale keď si to pustíte, zabudnete na všetko. I na to, že reggae, údajne, už dávno stratilo progresivitu a že spájať pakistanské lyrické nápevy s jamajkovými rytmami vyzerá nanajvýš čudesne. Je to bomba! Gaudi, ktorého najúspešnejším albumom bol doteraz Bass, Sweat and Tears vo vydavateľstve Interchill Records, nepatrí medzi hocijakých DJ-ov. Niekoľko rokov spracovával štúdiové nahrávky Nusrata Fateha tak citlivo, že pozostalí, úzkostlivo strážiaci dedičstvo velikána, uznanlivo poskytli Gaudimu prístup ku všetkým jeho záznamom a dali mu pri ich spracovaní voľnú ruku. Nahrávka je realizovaná s maximálnym využitím starších analógových technológií a nástrojov, ako sú "tape echo", hammond organ, moog, Fender Rhodes a staré elektrónkové zosilňovače. Výsledný zvuk je, akoby ste počúvali krásnu analógovú LP zo 70. rokov. Retro sound a úžasná atmosféra. Reggae rytmy sú bohato vrstvené a inštrumentálne stále variované. Znie to, akoby naozaj hrali spolu, npriek tomu, že ich delí od seba tridsať rokov. Nusratov hlas je zvláštny, v hĺbkach trochu temný, vo výškach takmer ženský, s perzskou hrdosťou, pripomínajúci niekedy až rockový feeling poislamšteného Freddieho Mercuryho. Elektronika nadchne všetkých fanúšikov starých synthipopových kapiel a strojov, Gaudi tu dokonca cituje tému zo skladby Model od skupiny Kraftwerk. Treba ešte dodať, že Nusrat Fateh bol poslom mieru, pokoja a lásky a tieto témy sú základným motívom jeho piesní. Je považovaný za pakistanského "veľvyslanca" štýlu qawwali vo svete a myšlienkou Gaudiho bolo spojiť Nusratovo mierové úsilie vo speve so štýlom reggae, ktoré je takisto symbolom mieru, iba z inej časti sveta. Keď sa na disku tieto dva svety pretnú, budú vám behať mráz po chrbte. Tanečné, meditatívne, extatické a mystické sa tu spája v jedno. Na chvíľu sa ocitnete v ópiovom brlohu, arabskej kaviarni alebo zasmradenom londýnskom DJ-skom klube v podzemí. Diskotéky v Islamabade musia šalieť. Ja tiež.

Pre časopis Hudba číslo III./ 2007 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára