sobota 19. marca 2011

Recenzia CD Marek Styczynski : Cyber Totem

Marek Styczynski
Cyber Totem
Requiem, 2007/ Vegart

Marek Styczynski je známy najmä ako člen a zakladateľ zoskupenia Karpaty Magiczyne. Jeho najnovším sólovým projektom je album Cyber Totem, na ktorom participujú aj ďalší interpreti. Marek je odborníkom na exotické a ľudové, hlavne dychové nástroje, a to predovšetkým z karpatskej oblasti (Poľsko, Slovensko), ale sleduje a ovláda vznik, pôvod a hru na najrôznejších historických a prehistorických hudobných artefaktoch z celého sveta. Na tejto nahrávke využíva napríklad detviansku fujaru, austrálske didjeridoo, kaval z Bulharska, dulcimer z Indie, tykvu z Moldavska a ďalšie nástroje z Tibetu, USA či Švédska. Zvuk týchto nástrojov kombinuje so spevom Anny Nacherovej, s terénnymi nahrávkami, prírodnými zvukmi a elektronikou. Výsledkom je zaujímavá zvuková koláž, ktorá v sebe kombinuje experimentálnu zvukovosť so zvukovými možnosťami jednotlivých nástrojov, s názvukmi folklóru a elektronického undergroundu a miestami nadobúda až ekologický podtext, v zmysle citlivosti vnímania čistých prírodných zvukov. Marek Styczynski používa nástroje zmysluplne, bez potreby "pedagogickej" exhibície a pokiaľ ide o hudobný časopriestor, ponúka zdanlivo nedbanlivú, ale krásnu bezstarostnosť. Nahrávka je výnimočná tým, že jej hudba - bez zveličenia - akoby existovala nezávisle od poslucháča. Pripomína rieku, ktorá tečie bez ohľadu na to, či ju vnímate alebo nie. Môžete do nej vstúpiť a ponoriť sa, ponúka sa vám, ale aj bez vás bude naďalej plynúť a existovať. Táto hudba nepotrebuje ničí súhlas, ani pozitívne recenzie. Je krásna a funguje mimo akýchkoľvek hudobných kategórií. Hudba Mareka Styczynskeho je mystická, pokojná a vyžaduje vnímavého poslucháča. Frekvencia, na ktorú vás naladí, vám umožní vnímať v prírode i utajené a predtým nepočuté zvuky. Treba podotknúť, že terénne nahrávky a elektronika sú použité ako plnohodnotná súčasť výsledného zvuku, nielen ako podklad alebo kulisa. Počuť tu napríklad zvuk karpatských horúcich žriediel, zvuky z Nepálu a Indie alebo vtáčí spev z Austrálie. Exotické kombinovanie nástrojov je podriadené hudobnej filozofii, ktorá sa blíži až k budhistickej meditácii a vnútornému rozjímaniu. Celkovo má poslucháč pocit hlbokého vnútorného zážitku a katarzie. Tento pocit ale nezíska hneď pri prvom počutí. Preto si treba v dnešnej hyperrýchlej dobe nájsť čas a vytvoriť si vlastný hudobný časopriestor. Táto nahrávka vám v tom pomôže. Má totiž dušu.

Pre časopis Hudba, číslo IV.Q /2007 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára