pondelok 14. marca 2011

Recenzia CD Marián Lejava : Chant d' amour

Marián Lejava
Chant d´amour
Mediálny inštitút Bratislava, 2006

Profilová nahrávka mladého slovenského skladateľa prináša prierez jeho tvorbou z rokov 1998 - 2002. Prvou skladbou je Elégia in memoriam pre klavír z roku 1998, ktorú nahral sám skladateľ. Pôsobivé a tragické fragmentálne plochy, striedané naliehavým zvonením akordov, evokujú existencializmus v najobnaženejšej podobe. Druhým prezentovaným dielom je Sonata - Variations pre klarinet a klavír z roku 1998. Páči sa mi koncíznosť a prísna jednoduchosť, a zároveň hĺbka hudobnej výpovede, navyše v kvalitnej interpretácii Ronalda Šebestu a Andrey Mudroňovej. Ďalšou skladbou je titulná Chant d´amour pre dve violy, dve violončelá a klavír ako variant klavírneho kvinteta. Autor v buklete avizuje istú tematickú spriaznenosť s Césarom Franckom,ale skladba stále nesie zreteľnú pečať Lejavovej originálnej práce so zvukom, intervalmi a záujem o výslednú zvukovú podobu diela. Krásne je záverečné prelínanie jednoliateho zvuku vo všetkých nástrojoch. Renomovaní interpreti tejto skladby do nej vniesli extrémnu energiu a emóciu, ktorá vás pri počúvaní pribije do kresla. Táto skladba má obrovský potenciál a "ťah na bránku". Na nahrávke nasleduje skladba pre dva akordeóny After Gone z roku 1999. Motívy skladby skupiny U2 sú tu popreplietané v pôvabnej minimalistickej štruktúre farebnej mozaiky motorických hlasov, ktorá nakoniec vyústi do ozajstného rockového prejavu. Disk pokračuje skladbou An Autumn Wan (Notturno No.1) pre flautu, resp. pikolu, cimbal s mixérom a preladenú violu z rokov 2001 - 2002. Skladba odhaľuje zvláštny, exotický zvukový svet, prístupný iba pozornému vnímaniu. Je to veľmi citlivá a krehká kompozícia. Nasleduje dielo From Father To Son (Notturno No.2) pre husle, violončelo, preparovaný klavír a zvončeky, z roku 2000, revidované v roku 2002. Jednoliaty prúd hudby takmer nepretržitého glissanda sláčikov, dopĺňaného zvukmi klavíra a zvončekov, mi duchovnou hĺbkou pripomenul osobitú tvorbu skladateľov z postsovietskeho regiónu. Záverečnou skladbou disku Mariána Lejavu je skladba pre flautu s názvom Mo(o)nical(l) - rituál z rokov 2001 - 2002. Skladateľ ju napísal pre vynikajúcu flautistku Moniku Štreitovú. V tomto diele autor (a interpretka) predvádzajú všetky možnosti a nemožnosti nástroja a posúvajú hranicu toho, čo je hrateľné, zase o kus ďalej. V záverečnom úseku je multitrackovo znásobený zvuk flauty, takže vytvára pocit viachlasu. Môj celkový pocit: myslím si, že ide o výbornú profilovú nahrávku. Najviac ma zaujali skladby Chant d´ amour a Mo(o)nical(l)-rituál, a  to aj interpretačne. Okrem mierne premrštenej minutáže disku niet čo vytknúť. Toto CD prináša skvelú hudbu výborného skladateľa. Hudbu, ktorá niečím oslovuje a "prinúti" počúvať. Najväčšou devízou Mariána Lejavu je bezpochyby precízna, kompaktná kompozícia, sonorita a hĺbka výpovede. Príznačným pre túto dobu je, že nahrávka jedného z najlepších skladateľov mladej generácie na Slovensku sa doteraz nedostala do distribučnej siete. Dúfam, že sa to zmení...

Pre časopis Hudba číslo IV.Q / 2007 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára