sobota 26. marca 2011

Recenzia CD Jánošík

Teória otrasu, Jana Lewitová, Vladimír Merta
Jánošík
Hevhetia, 2007

Filmom Jánošík bratov Siakeľovcov z roku 1921 sa Slovensko (v rámci Československa) zaradilo medzi prvých desať krajín sveta, ktoré natočili dlhometrážny nemý hraný film. Vzrušujúca história samotného snímku, ktorý bol považovaný za stratený a "znovu nájdený" a ktorý bol po zreštaurovaní dodatočne zapísaný na listinu kultúrneho dedičstva UNESCO, nás môže len utvrdiť v tom, že hoci si jánošíkovský mýtus dlho privlastňovali červení proletári, nič to nemení na fakte, že nemý Jánošík je pre nás rovnako výrečným filmovým symbolom, akým sú pre iné národy diela ako Krížnik Potemkin či Metropolis. Nápad hudobne "ozvučiť" tento klenot podnietil spoluprácu zoskupenia multiinštrumentalistov : Vladimíra Mertu, ktorý na nahrávke spieva a hrá, okrem iného na fujare, renesančnej lutne, drumbli, klarinete a perkusiách, Jany Lewitovej, ktorá spieva a hrá na viole a harfičke,a tEóRie OtraSu s výrazným Janom Kavanom na violončele, hosťujúcim Stanom Palúchom na husliach, a hlavne Julom Fujakom, ktorý je autorom celého konceptu a okrem toho hrá na (polo)preparovanom klavíri, sláčikovom cimbale, perkusiách a drumbli. Nahrávka, ktorá bola realizovaná naživo počas vystúpení v Nitre a Žiline, v sebe kombinuje prekomponované plochy a improvizované úseky, podľa slov Jula Fujaka však nebolo cieľom nahrávky prvoplánové prepojenie kontextu hudby a obrazu. Jednotlivé skladby majú programové názvy, vychádzajúce z filmového deja (Výprask pandúrom, U kňaza ťa ukryjem, Na bále zboj bol...) a "mapujú" obdobie od Jánošíkovho návratu domov zo štúdií po jeho polapenie a smrť. Samotný hudobný obsah CD ma úprimne nadchol. Ak poslucháč očakával akési folklórne omieľanie trávnic, írečité ujúchanie a dunenie bačovských kvínt počas preskakovania vatier, bude musieť siahnuť po trochu slabomyseľnejšom spracovaní. Tento Jánošík totiž vychádza zo skvelej, rokmi overenej hráčskej invencie a virtuozity Vladimíra Mertu a inštrumentálnej slobody Jula Fujaka. Folklórny idióm tu nie je akcentovaný a presadzovaný za každú cenu a zvláštna, farebná inštrumentácia dokonale zahmlieva akékoľvek naivné geografické konotácie. Iste, zaznejú tu citácie piesní Tri dni ma naháňali alebo Keď som si, ale vo veľmi vyváženom kontexte s jednoliatym prúdom hudby, ktorý zdôrazňuje epiku príbehu, smerujúceho baladicky k nevyhnutnej katastrofe. Lyrické úseky spomienok na Aničku sa striedajú s recesiou, náznaky country hudby kontrastujú s pôvabným spevom Jany Lewitovej a občasný temný podtón smutných udalostí upadá do zabudnutia pri tanečných rytmoch a "uletenej" divokej improvizácii. Pri skladbách Výprask pandúrom alebo Jánošíka lapajú je skrytý obsah pomerne ľahko dešifrovateľný, inak je všetko ponechané na obrazotvornosť poslucháča. Komponované úseky nebadane prechádzajú do improvizácie a vzájomne sa dopĺňajú. Zisťujem, že niekedy má naozaj zmysel počúvať hudbu k filmu bez filmu samotného. Prvý slovenský film dostal kvalitný soundtrack. Ako bonus nahrávka obsahuje skladbu Jánošíkovi..., ktorá je rozsiahlejšia, než ostatné kompozície a spracúva predošlé hudobné myšlienky na veľkorysejšej ploche. Ďalej sú tu video bonusy vo forme šiestich ukážok z reštaurovaného filmu vo formáte Divix. Spolu s pútavým komentárom hlavných zainteresovaných v buklete je tento produkt hodnotnou poctou najväčšiemu slovenskému mýtu.

Pre časopis Hudba, číslo I.Q/ 2008 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára