The Mauricio Kagel Edition
Winter&Winter, 2006/ Hevhetia
"Pravdepodobne nikto nevie naozaj vysvetliť, čo hudba je a prečo vzniká. Vždy som sa tým zaoberal. Som presvedčený, že som sa stal skladateľom, pretože som veril, že písaním hudby na to nájdem odpoveď. Márne. V týchto dňoch už nie som mladý, ale som veľmi šťastný, že žiadna platná definícia sa doteraz neobjavila - tajomstvo pretrváva."
Tieto slová sú mottom k vydaniu kompilovanej nahrávky diel argentínskeho skladateľa Mauricia Kagela pri príležitosti jeho 75. narodenín. Ide o trojdiskové balenie s dvoma hudobnými a jedným DVD nosičom. Kagelovi vyšlo v tomto vydavateľstve množstvo nahrávok a jeho vplyv na vývoj hudby v druhej polovici 20. storočia je taký významný, že si jeho jubileum pripomenuli luxusným formátom, ktorý zahŕňa skvelý dizajn, detailný buklet, pútavú grafiku a príchuť exkluzivity v podobe limitovanej edície s očíslovaním každého nosiča. Prvý disk obsahuje "klasicky" komponované diela. Prvým z nich je Pandorasbox, bandoneonpiece (1960-...) pre bandoneon a hlas, interpretovaný samotným Kagelom. Bandoneon ako nástroj spätý s ľudovou hudbou a tangom dostáva v Kagelových intenciách úplne nový rozmer. Skladba vychádza z autorovho zámeru využiť zdanlivo nelogické usporiadanie tónových výšok vedľa seba na nástroji a takisto v partitúre kombináciou sekcií s presne udanou a náhodnou výškou tónu. Zvukový charakter diela dopĺňa rezonancia stlačeného klavírneho pedálu a spev, smiech a ruchy vytvárané interpretom.
Druhou skladbou je Tango Alemán pre hlas, bandoneon, husle a klavír z roku 1977-1978. Ide o paródiu na typicky zafixovaný hudobný a emocionálny prejav tanga. Z pomerne komplikovaného zápisu sa vynára presvedčivá a energická interpretácia plná humoru, zvratov, teatrálnych gest a ponášok na zvyčajne tragické a sentimentálne "príbehy" argentínskeho tanga. Nenapodobiteľný Kagelov "machovský" hlasový prejav a skvelá súhra interpretov kladú toto dielo medzi klasiku súčasnej vážnej hudby.
Záverečnou skladbou prvého disku je trojčasťové dielo Bestiarium pre tri "vábničky na vtáky" z roku 1974-1975. Trojica interpretov v štúdiu na základe kompozičnej schémy vytvára bizarnú zvukovú šou pozostávajúcu z pískania, škriekania, zavýjania, spievania a nepredstaviteľne variabilného animálneho hlasového prejavu. Kagel používa svoju vlastnú zbierku juhoamerických a európskych vábničiek a ich kombináciou vytvára akýsi messiaenovský mix "stretnutí", v prírodných podmienkach nereálnych. Kagel vysvetľuje, že nejde o samoúčelné a verné napodobňovania vtáčích zvukov, práve naopak. Čím viac sa interpretácia vzďaluje realite, tým je výsledok presvedčivejší. Skladba sa tak dostáva mimo sveta prírody a často počujeme zvukový prejav zvierat dosť odlišných od vtáctva.
Druhý disk Mauricia Kagela je poctou jeho vytrvalej experimentálnej činnosti v oblasti rozhlasovej akustickej tvorby. Obsahuje jediné dielo - (Horspiel) Ein Aufnahmezustand z roku 1969 s podtitulom Spomienky na nahrávanie. Ide o prvú z celkovo šestnástich "rozhlasových hier", ktoré Kagel realizoval pre akustické štúdio WDR v Kolíne. Reálne nejde o rozhlasovú hru, ale o pripravenú štúdiovú "jam session" pre štyroch hudobníkov, speváka, tvorcu hluku a malé dievčatko, ktoré recituje a spieva anglickú pieseň. Nahrávacia situácia alebo "rádiofonická poetika" znamená, že mikrofóny nepretržite zaznamenávajú všetky ruchy, strihy, hluk, poznámky z réžie, ticho, improvizáciu a prelínanie akustických vrstiev. Ide o zvukovú imaginatívnu koláž v prostredí Kagelovho obľúbeného média rozhlasu. Táto "gouldovská" fascinácia rozhlasovým časopriestorom je úchvatná, podnetná a poslucháča odzbrojí čarovnými, zdanlivo náhodnými zvukovými situáciami. Kagel tvrdí, že ide o vytváranie umelej reality pomocou existujúcich prostriedkov a vyznáva sa zo svojej náklonnosti k rozhlasu ("Rozhlasová práca je moja vášeň a utrpenie, lebo je to realita a súčasne fikcia.")
Posledným diskom v poradí je DVD s filmom Ludwig van z roku 1969, ktorý Kagel režíroval. Je to surrealistická fikcia a koláž k príležitosti Beethovenovho dvestého výročia narodenia v roku 1970. Návšteva jeho rodného domu v Bonne ukazuje izby a zákutia domu sprevádzané bizarnými felliniovskými situáciami a chaotickým snímaním kamery. Pôsobivá je scéna izby celej oblepenej kúskami Beethovenových partitúr, ktoré znejú súčasne v prestrihoch a zmixované a zparodované interpretáciou neuveriteľne zlého a rozladeného ansámblu. Druhou časťou filmu je kvázi muzikologická konferencia rozoberajúca zneužívanie a dezinterpretáciu Beethovenovej hudby. Treba podotknúť, že ironicky a parodicky. Zaujímavá je aj štúdia o tom, čo sa deje s telom z fyziologického hľadiska počas hudobnej interpretácie : prístroje napojené na telo merajú a registrujú vplyv hudby na telesné procesy, čo sa však tiež berie humorne a s nadhľadom.
Možno jediným problematickým bodom celej nahrávky je trošku veľkorysý timing Kagelových experimentálnych diel, ktorá však rozhodne nenudia a dokazujú, že Kagel sa pohybuje s istotou a iskrivou invenciou aj na rozsiahlejších hudobných plochách.Všetky skladby sú remasterované, digitalizované a vo vynikajúcej zvukovej kvalite.
Treba povedať, že táto kompilácia predstavuje Kagela v takmer všetkých oblastiach hudby, v ktorých sa pohybuje. Ukazuje ho vo svetle experimentu, hravosti, divadelného pátosu, sebairónie a úžasnej vitality. Je naozaj pozoruhodné, že Kagel komponuje, hrá na bandoneone, píska, vytvára ruchy a akustické efekty, recituje a spieva tango, diriguje, režíruje, strihá, vytvára scenár, nahráva, účinkuje ako herec a moderátor. Z tohto pohľadu je táto nahrávka jedinečnou a dôstojnou poctou velikánovi súčasnej hudby druhej polovice 20.storočia.
Pre časopis Hudba číslo I./2007 napísal Peter Katina
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára