streda 23. marca 2011

Recenzia CD Guy Klucevsek : Song of Remembrance

Guy Klucevsek
Song of Remembrance
Tzadik, 2007/ Hevhetia

V poradí druhé autorské CD amerického skladateľa a akordeonistu Guy Klucevseka vo vydavateľstve Tzadik je však celkovo už jeho devätnástym projektom, na ktorom participuje ako autor i inštrumentalista. Predošlé nahrávky realizoval hlavne pre vydavateľstvo Winter&Winter a boli to veľmi pozitívne prijaté albumy v spolupráci s Alanom Bernom, Dave Douglasom alebo Phillipom Johnstonom. Nový album Song of Remembrance obsahuje štyri pomerne diferentné autorské počiny. Prvým z nich je suita Fallen Shadows, cyklus ôsmich piesní a inštrumentálnych skladieb pre klavír, akordeón, husle a soprán v rôznych kombináciách. Cyklus bol napísaný pre rovnomenný tanečno- divadelný projekt pod choreografickým vedením Karen Bamonteovej. Skladby boli inšpirované dokumentárnym filmom Tosca´s Kiss od Daniela Schmida o Casa Riposa, domove pre vyslúžilých operných spevákov, založenom Giuseppe Verdim v Miláne. Osem skladieb vyjadruje sentiment, spomienku na staré časy a nostalgiu za plynúcim časom. Ideovo je to pekný projekt, otáznejšie to je však s jeho realizáciou. Už v prvej Overture, nápadne podobnej Ligetiho dielu Musica Ricercata, je zrejmé, že Klucevsek pri výbere spoluhráčov tentoraz nemal šťastnú ruku. Klavirista Blair McMillen do klavíra naozaj nehorázne "rúbe" a pri počúvaní štyridsaťminútového cyklu mi to dosť vadilo. Ďalej bola na nahrávka angažovaná speváčka Dora Ohrenstein, ktorej neznesiteľné vibrato a nepríjemnú farbu si neviem vysvetliť inak, ako vedomý zámer priblížiť sa spevu starých operných spevákov na dôchodku. Tento zámer ale nie je nikde slovne proklamovaný. Problematické je i zhudobnenie dlhého, podľa mňa úplne nemuzikálneho textu od Yvette Mintzerovej, ktoré pôsobí kŕčovito a amatérsky. Rozpaky vzbuzuje i samotná Klucevsekova hra. V notoricky známej skladbe Bandoneons, Basil and Bay Leaves na pamiatku Astora Piazzollu hrá laxne, nečisto a nepochopiteľne proti zmyslu hudby, ktorú sám napísal, nudne zdôrazňujúc tep hudby, akoby chcel naznačiť, že celý cyklus je len podkladom pre tanečnú korepetíciu. Pri počúvaní tohto cyklu cítite, že ste ochudobnení o jeden dôležitý rozmer, vizuálny prvok. Trochu mi to pripadalo, ako počúvať tanečné predstavenie "za dverami". Možno ako DVD s kompletným predstavením by to bolo zaujímavejšie, takto to pôsobilo rozpačito. Ďalšie skladby na disku boli pre mňa lepším zážitkom. Tea Song pre hlas, klarinet a klavír je drobná recesia, kde Klucevsek zhudobnil text z čínskeho čajového vrecka, poeticky popisujúci prípravu tohto nápoja. Nasleduje skladba My Walk with Ligeti na pamiatku skladateľa, kde hrá Klucevsek sólo. Je zaujímavé sledovať jeho autorskú samo-limitáciu, t.j. ako si vedome stanovil hranice minimalistickej harmónie a formy, ktorú sa snaží naplniť kvalitným obsahom. Musím však povedať, že sa mi napríklad jeho spolupráca s Alanom Bernom pre Winter&Winter páčila oveľa viac. Obsahovo, skladateľsky aj interpretačne. Poslednou skladbou nahrávky je Cameos pre dva klavíre, podľa mňa najlepšia skladba na disku, ktorú vynikajúco nahrali Edmund Niemann a Nurit Tilles. Má šesť častí a na malej ploche spracúva prvky tanga, merengue a javy v minimalistickom duchu. Napriek tomu, že mi niekedy nie je jasné, aké má Klucevsek nároky pri realizácii nahrávok (neviem, kedy ide o vysoko profesionálnu záležitosť a kedy o ochotnícky úlet, keďže tieto dva svety kombinuje dokopy), aj tak sa na jeho ďalšie nahrávky budem tešiť.

Pre časopis Hudba, číslo I.Q/ 2008 napísal Peter Katina

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára